V znamení pohybu - Baran I 20.3 - 20.4

Imrich Bugár ( 14.4.1955 ) ... Tieto dve slová pripomenú priaznivcom hodu diskom dva vrcholné športové okamihy slovenského rodáka z Dunajskej Stredy. Dve zlaté medaily na ME a MS v rokoch 1982 a 1983. Matematické náhody a hra čísiel sa tentokrát týkajú dvojky.

Starí Gréci pomenovali súhvezdie Barana podľa nádhernej antickej báje o okrídlenom paroháčovi. Dve krídla, dva rohy. A dve deti, ktoré bájny záchranca niesol na svojom chrbte ponad Egejské more. Ako to dopadlo sa dočítate v príbehu o Zlatom Rúne. Súhvezdiu Barana dominuje dvojhviezda a iba dve z jeho hviezd sú perfektne viditeľné voľným okom v najvyššej deklinácii o 22:00. Hod diskom je najstaršia vrhačská disciplína a má pôvod v odhazovaní štítov bojovníkmi pred prebrodením rieky. Od prvých antických olympijských zápolení nás delí viac ako 2000 rokov. Moderný diskár odhazuje disk z dvojmetrového kruhu, pričom sa takmer dvakrát otočí. Disk samotný sa skladá z dvoch častí, váži 2 kg, má priemer 22 cm a letí rýchlosťou okolo 20 metrov za sekundu.

Na druhej strane, samotný popis športového výkonu pôsobí stroho a fádne. V základnom postavení stojí atlét chrbtom k smeru hodu a vykonáva viacero nášvihov. V priebehu obrátky sa v jeho tele akumuluje veľké množstvo energie. Nasleduje nízky skok, záťah a vypustenie disku do vyhradeného sektoru. Naozaj, nie je na tom nič mimoriadne vzrušujúce. Ale potom nám padne zrak na legendárne sochárske dielo, akým je Discobolos a všetko je inak. Antický sochár dokázal zastaviť pohyb v jedinej sekunde krásy a pravdy. Sústredená tvár atléta neprezrádza žiadne emócie. Bronzová hlava je maximálne pootočená v diagonále. Trup je v predklone, maximálne rotovaný doprava, takže ho vidíme spredu, kým boky a nohy tvoria oporu a vidíme ich zboku. Tento štýl starých majstrov sa nazýva contrapposto a snaží sa postihnúť pohybové vzorce ľudského tela pomocou asymetrických rovín. Pravá ruka s diskom je zachytená v maximálnom bode nášvihu, kým ľavá s vystretou dlaňou sa nachádza tesne pred pokrčeným kolenom. Obe horné končatiny tvoria dokonalý oblúk. Celé bronzové telo sa nachádza v bode dynamickej rovnováhy, tesne pred explóziou pohybu. Niečo sa práve končí a niečo práve začína.

Každý disk má však dve strany. Na tej druhej sa nachádza každodenná realita rehabilitačných ambulancií, diskogénne ochorenia chrbtice. Najmä akútne poškodenia medzistavcových platničiek patria bez diskusie k tým diagnózam, ktoré typicky zmenia držanie tela a dokážu v okamihu zdeformovať pohybovú eleganciu. Zrazu je všetko inak. Pacient sa mení na sochu, ktorá by mohla mať názov Discobolesť. Neúprosný čas zastavil pohyb v jedinej sekunde márnosti a utrpenia. Tvár s grimasou je plná emócií, hlava nachýlená, trup je v predklone a vykrútený nabok. Pôvodne symetrické roviny sú v kontrapozícii v dôsledku úpornej snahy eliminovať bolesť, ktorá vyžaruje do celej nohy. Pacient zalamuje rukami a celé ubolené telo sa nachádza v bode dynamického chaosu, tesne pred explóziou liečby. Zdravie sa práve končí a nik nevie, čo práve začína.