V znamení pohybu - Ryby II. 20.2 - 20.3
Skokanské koleno. V minulom čísle sme sa venovali Dickovi Fosburymu (6.3.1947), ktorý svoj legendárny flop, revolučnú techniku skoku do výšky, vyvinul aj na základe pozorovania skokov a vývrtiek delfínov v aquaparku. A teraz sa skokom prenesieme do ortopedických a rehabilitačných ambulancií, kde veľmi často v štatistikách zasa vyskakuje syndróm typickej bolesti v dolnej a hornej časti jabĺčka, známy aj ako "skokanské koleno" ("jumper´s knee"). Tento termín bol prvýkrát lekármi použitý v roku 1973 v súvislosti s narastajúcou incidenciou tohto zdravotného problému, najmä v športových disciplínach, v ktorých dominujú skoky a výskoky.
Koleno má pred ostatnými kĺbmi náskok. Je najväčším a mimoriadne komplikovaným váhonosným kĺbom ľudského tela. Anatómia nepustí. Štyri svalové skupiny. Tri kosti. Dve silné páky. A jedno jabĺčko sváru, o ktoré zvádza stehno a predkolenie každodenný dynamický súboj. Biomechanická abeceda kolena začína písmenom X. Osové usporiadanie svalov kolena má značný význam nielen pre stabilitu jabĺčka, ale aj pre samotné skĺbenie medzi jabĺčkom a stehennou kosťou. Za fyziologických okolností je os predkolenia voči osi stehna len minimálne vychýlená nabok. Príkladom môžu byť kolená modeliek. Na druhej strane je x ľudí s nohami do x. V klinickej rehabilitačnej praxi sa na objektivizáciu X používa písmeno Q. Kinematické štúdie kolenného kĺbu odhalili význam uhla Q, čo je doplnkový uhol medzi anatomickou osou stehna a predkolenia pri plnom vystretí kolena. V normálnych podmienkach je tento uhol nevýznamný a býva okolo 10 - 15 stupňov. Hodnoty Q uhla nad 20 stupňov však už predstavujú z hľadiska statiky dolnej končatiny rizikový faktor. Nebuďme však zahľadení iba do kolena a preskočme ďalej. Kolená do x súvisia aj s postavením krčku stehennej kosti, vnútornou rotáciou stehna a postavením nohy. A treba si dať pozor aj na úskoky jabĺčka, ktoré má najmä pri oslabení vnútornej hlavy štvorhlavého svalu výraznú tendenciu k bočnému vysúvaniu.
Veda nemá zatiaľ odpoveď na každú otázku. Nevieme presne, prečo delfíny robia svoje eskamotérske kúsky. Ani medicína nie je poskok a občas sme zaskočení, že nevie na počkanie vyliečiť každého skokana. Ale ak pohyb začne vyvolávať bolesť, stačí niekedy iba vyskočiť a zatiahnuť brzdu.