V znamení pohybu - Ryby I. 20.2 - 20.3

Čas strávený na rybách sa nepočíta do ľudského života… Táto prastará egyptská múdrosť stojí na strane všetkých, ktorí túžia zastaviť prirodzený beh vecí a spomaliť časomieru našej existencie. Obhajuje ich trpezlivosť a vášeň. V tých dlhých okamihoch čakania sa akoby zastaví čas a zdanlivo sa nič nedeje. Iba zvuk ticha sa vznáša nad vodou a má v sebe čosi tajomné. Niečo, čo ostro kontrastuje s dynamickou ríšou pohybu a nepokoja, ktorá sa nachádza pod vodnou hladinou. Pripomína to ticho pred búrkou, ktoré náhle a neočakávane preruší jagavá pirueta pstruha nad vodou. Je to ako mrazivé ticho na štadióne, tesne predtým ako atlét preskočí hranicu snov.

Americký športovec Dick Fosbury ( narodený v znamení Rýb 6.3.1947 ) prekonal takúto métu v skoku do výšky na Olympijských hrách v Mexiku v roku 1968 dovtedy nevídaným štýlom. Jeho polobrat s následným saltom vzad cez laťku vo výške 224 cm znamenal súčasne olympijský i americký rekord. Senzácia vstúpila do atletickej histórie pod názvom "flop". Pred Fosburym nikoho nenapadlo, že by sa laťka dala prekonať inak ako zaužívaným štýlom nožníc či stradlom. Ale po pätnástich rokoch od olympiády už využívali jeho skvelý pohybový nápad siedmi z desiatich výškových skokanov. Myšlienkový sled mladého atléta je perfektným príkladom originálneho pohľadu na pohyb ľudského tela v priestore. Fosbury trénoval skok do výšky od 16 rokov a klasickým štýlom už nevedel dosiahnuť žiadny pokrok. A tak začal skúšať novú techniku. Premýšľal o pohybe, dumal o inom spôsobe ako prekonať silou svalov zemskú príťažlivosť a vylepšiť kolmú zložku sily pri odraze. A okrem iného si spomenul aj na výskoky rýb nad vodnou hladinou jazera.

Z kineziologického hľadiska je flop mimoriadne zaujímavým fenoménom. Z pomerne krátkeho rozbehu sa vytvorí odrazom nohy rotačný impulz, ktorý v prvej faze otočí telo okolo pozdĺžnej osi a vynesie telo do výšky chrbtom k laťke. V najvyššom bode dochádza k rotácii okolo priečnej osi trupu a zmene polohy ťažiska. Atlét sa preklopí hlavou a chrbátom cez laťku nadol, pričom švihom nôh zmení vzlet na voľný pád. Pri dlhodobom tréningu celá figúra vyzerá ľahko a skoky sú elegantné. V skutočnosti sa jedná o dokonalú koordinačnú schopnosť, ktorá obsahuje orientáciu, kinestetickú diferenciáciu, a tiež rovnovážnu, reakčnú a rytmickú komponentu pohybového vzorca. Športová a rehabilitačná medicína využíva v tomto kontexte tzv. výskokovú ergometriu, pri ktorej sa hodnotí celá séria parametrov: výška výskoku, zrýchlenie pri odraze, rýchlosť v okamihu odrazu a výkon v samotnej faze odrazu. Posledný parameter vyjadruje samotnú schopnosť odraziť sa čo najintenzívnejšie a v čo najkratšom čase. Štúdie ukázali, že práve táto kvalita je do značnej miery podmienená podielom rýchlych svalových vláken.

Dick Fosbury o týchto skutočnostiach nevedel ani zbla. Jednoducho zistil svoj limit a nezmieril sa s ním. Nehľadal výhovorky. V aktívnom pohybe tela našiel radosť a pohybom myšlienok si ju dokázal znásobiť. Nevzdal sa, prejavil slobodnú vôľu a prekonal sám seba.

Ktovie, ako je to s časom na rybách, ale čas strávený v papučiach pred televízorom sa do ľudského života určite počíta.