Fosfor (Phosphorus, P)
Zdroj foto: Shutterstock.com
Hlavným zdrojom fosforu sú mäso a mlieko, celozrnný chlieb a cereálie. Neexistujú žiadne správy o toxických účinkoch fosforu. Iba ak je spotreba fosforu vyššia než príjem vápnika, môže narúšať vstrebávanie vápnika a jeho dostupnosť.
Fosfor sa vyskytuje v celom tele človeka. Dospelý človek s váhou 70 kg má okolo 700 g fosforu. Najviac, až 80 %, fosforu je viazaného spolu s vápnikom v kostiach a zuboch. 10 % fosforu je v krvi a svaloch, tam je fosfor v zlúčeninách bielkovinového aj cukrového typu. Zvyšných 10 % fosforu sa vyskytuje v chemických zlúčeninách mnohých orgánov.
Definícia
Fosfor je minerálny prvok, ktorý má nezastupiteľnú úlohu pri prenose energie v tele, je aj súčasťou bunkových membrán a je prítomný v každej bunke. Nakoľko sa fosfor vstrebáva dvakrát ľahšie než vápnik a telo ho potrebuje približne v rovnakom množstve ako vápnik, mal by sa potravou zabezpečiť jeho dvojnásobne vyšší príjem.
Telo dospelého človeka obsahuje 700 g fosforu (85 % v kostiach).
Prečítajte si tiež:
Biochemická funkcia:
- nenahraditeľná zložka mineralizácie kostí
- obsahuje ho hydroxyapatit, ktorý dodáva kostiam pevnosť
- najdôležitejší zdroj energie pre bunku (adenosín-trifosfát, ATP)
- základný prvok tukov v konštrukcii bunkových membrán (fosfolipidy)
- dôležitá úloha pri udržiavaní acidobázickej rovnováhy
- fosforylačná aktivácia mnohých katalytických proteínov
- regulácia homeostázy fosfátov prostredníctvom hormónov
Výskyt v potrave:
- vyskytuje sa takmer v každej bežnej strave
- najviac fosforu je v mlieku a v mliečnych výrobkoch
- vo forme fosfátov je pomerne bohatý v niektorých nápojoch, ako sú koly
- červené mäso, hydina, ryby, syr (napr. parmezán), vajcia, obilie, orechy, strukoviny, predovšetkým hrach a šošovica
Potreba:
- muži a ženy nad 18 rokov: 800 mg denne
- ženy počas tehotenstva a počas kojenia: 1000 mg denne
- deti do 1 roku: by mali prijímať fosfor v pomere s vápnikom 1,5 : 1, a to majú doporučený denný príjem vápnika 360 – 540 mg
- deti od 1 roku do 18 rokov: 0,9 - 1,0 g fosforu denne
Bezpečnosť
Pri zabezpečení dostatočného množstva vitamínu D v organizme je možné pomerne široké kolísanie pomeru vápnika a fosforu z potravy. Je potrebné byť pozornejší pri zabezpečovaní správneho pomeru fosforu a vápnika u novorodencov prikrmovaných kravským mliekom, a síce - 1,5 Ca (vápnik) : 1P(fosfor).
Rizikové skupiny:
- novorodenci a dojčatá prikrmované kravským mliekom, nakoľko toto obsahuje viac fosforu. Pomer vápnika a fosforu je v kravskom mlieku iný ako v materskom mlieku, a tak sa môžu u dieťaťa prejaviť kŕče (tetánia).
- ľudia, ktorí užívajú pufrovacie lieky, napríklad proti zvýšenej koncentrácii žalúdočnej kyseliny
Príznaky nedostatku
Môže vzniknúť choroba rachitída – krivica z nedostatočného ukladania fosforu a vápnika v kostiach, čo súvisí s nedostatkom vitamínu D. Pri cukrovke (diabetes mellitus) je v sére menej organického, ale viac anorganického fosforu , čo spôsobuje metabolické problémy. Okem toho sa môže vyskytnúť nízka dráždivosť a svalová slabosť a zvýšená zubná kazovosť a lámavosť.
Príznaky predávkovania
V súčasnosti, pri poklese požívania mlieka a mliečnych výrobkov u detí, nemusí byť dodržiavaný správny pomer prijímania vápnika a fosforu. Potom je nadmerný príjem fosforu vo forme fosfátov z potravín a niektorých nápojov nezdravý, najmä pre vývoj kostí. Z veľkého a nevyváženého prísunu fosfátov môže vznikať predráždenosť až hyperaktivita detí.
Vymedzenie
Zmyslom tejto stránky je edukácia užívateľa. Jej zámerom nie je nahrádzať konzultáciu s kvalifikovaným zdravotníkom. Obsah stránky nepredstavuje názor spoločnosti Pharmaton, ale súčasný stav poznania.
Literatúra:
- Institute of Medicine, Dietary Reference Intakes, National Academy Press, 1997
- Pschyrembel. Wörterbuch der Naturheilkunde, de Gruyter, 2000
- Gröber U. Orthomolekulare Medizin, Wiss. Verl. Ges., 2000
- Biesalski H K. Ernährungsmedizin, Thieme, 1999
- RDA. National Academy Press, 1989
- Beck L. The Complete Idiot's Guide to Total Nutrition for Canadians, 2000
- Rodwell Williams S. Nutrition and Diet Therapy, 1993
- Combs G G. The Vitamins, 1992
- Dušan Dobrota a kol.: Lekárska biochémia, Osveta, 2012, str. 535-536
- Hopfenzitzová Petra: Minerálne látky, aby sme boli fit, Média klub, 1999, str. 14-15
- Harper.A.Harold: Přehled fyziologické chémie, Avicenum, 1977, str. 467-468
Prečítajte si aj tento článok:
