Pľúcna embólia

Plúcna embólia je po hypertenzii (zvýšenom krvnom tlaku), ischemickej chorobe srdca tretím najčastejším kardiovaskulárnym ochorením a významnou príčinou morbidity (chorobnosti) a mortality (úmrtia).

Doktor s RTG pľúc Zdroj foto: Shutterstock.com

Embolus

Pľúcna embólia vzniká následkom upchania pľúcneho riečiska embolom. Embolus je vlastne odtrhnutý kus krvnej zrazeniny (trombu), ktorý vyplňuje vnútro cievy. Ak nastane upchanie cievy embolom s následnou poruchou prekrvenia cievou zásobovanej oblasti, hovoríme o embólii.

V prípade pľúcnej embólie embolus upchá pľúcnu tepnu alebo jej vetvu. Dôsledky tejto mechanickej prekážky sa prejavia:

v dýchacom systéme – pľúcach - zníži sa zásobenie krvi kyslíkom, môže sa zvýšiť frekvencia dýchania (tachypnoe), môže sa prehĺbiť dýchanie, zväčšiť tzv. mŕtvy priestor (priestor, v ktorom nedochádza k výmene krvných plynov).
v srdcovo-cievnom systéme – cievach - v obehovom systéme môže vzniknúť hypertenzia (vysoký krvný tlak) v pľúcnom riečisku so zlyhávaním pravostranných oddielov srdca.

Príčiny vzniku pľúcnej embólie

Najčastejšou príčinou pľúcnej embólie býva hlboká žilová trombóza dolných končatín alebo panvových žíl, z ktorých sa uvolnené tromby dostávajú do pľúcneho riečiska. Embolizácia môže nastať aj z dolnej dutej žily, pravého srdca alebo z hornej končatiny.

Hlboká žilová trombóza dolných končatín sa prejavuje bolestivosťou a opuchom končatiny, podľa lokalizácie trombu môže byť opuch nohy, predkolenia alebo i celej dolnej končatiny.

Uvoľnenie trombu a následné putovanie embolu cievnym riečiskom až do pľúc nastáva pri kašli, defekácii, pri zmene polohy.

Trombóza môže vznikať náhle z plného zdravia, no môže vzniknúť ako komplikácia viacerých závažných chorobných stavov napr. srdcového zlyhávania, nádorových ochorení...

Hlboká žilová trombóza ohrozuje pacienta už spomenutou pľúcnou embóliou, ktorá vzniká najmä vo včasnom štádiu, lebo trombus je vo včasných štádiách voľný, neadheruje k žilovej stene.

Trombóza je proces multifaktoriálny, čiže pri jej vzniku sa uplatňujú viaceré faktory: poškodenie endotelu cievnej steny, zvýšený sklon k zrážanlivosti krvi, spomalenie toku krvi v žilách. Nemálo dôležitý je i stav fibrinolytického systému.

Rizikové faktory

Tiež poznáme viacero rizkových faktorov, ktoré napomáhajú vzniku krvnej zrazeniny (trombu). Medzi ne patria: imobilizácia (najmä ak trvá viac ako 4 dni), operácie(najmä v oblasti panvy a dolných končatín), zlomeniny kostí s následnou imobilizáciou končatiny, nádorové ochorenia, obezita, vyšší vek, srdcové zlyhanie, prítomnosť kŕčových žíl, užívanie hormonálnej antikoncepcie , tehotenstvo, cievna mozgová príhoda, trombóza či pľúcna embólia u rodinných príslušníkov, dlhé cesty dopravnými prostriedkami.

Najmä ženy užívajúce hormonálnu antikoncepciu by si mali uvedomiť, že ak zároveň aj fajčia majú zvýšené riziko výskytu trombózy . Vo väčšine prípadov výskytu pľúcnej embólie u žien užívajúcich hormonálnu antikoncepciu sa jedná o kombináciu rizikových faktorov – okrem už spomenutého fajčenia sú to vrodené poruchy koagulácie (zrážania krvi), ďalej obezita alebo nadváha.

Sú pacienti, ktorí majú predispozíciu ku vzniku žilovej trombózy pre vrodenú poruchu hemokoagulačných faktorov (môže byť prítomný nedostatok antitrombínu III, proteínu S, proteínu C, rezistencia (odolnosť) na aktivovaný proteín C. Predispozícia k trombóze sa nazýva trombofília, prejavuje sa vznikom opakovaných trombóz u osôb mladších ako 40 rokov.

Príznaky pľúcnej embólie

dýchavičnosť (pocit nedostatku vzduchu), jeden z pomerne častých príznakov
retrosternálna bolesť
kašeľ , môže byť aj vykašliavanie ružovkastého spúta
tachypnoe (zrýchlené dýchanie)
tachykardia (zrýchlená pulzová frekvencia)
systémová hypotenzia
plúcna hypertenzia
bledosť až cyanóza, niekedy aj teplota

Pri masívnej pľúcnej embólii býva prítomná dýchavica, tachykardia, tachypnoe, prejavy pravostranného srdcového zlyhávania, úzkosť, zníženie tlaku krvi (hypotenzia), môže vzniknúť až bezvedomie.

Pri embóliách do segmentálnych vetiev artérie pulmonalis býva prítomná pleurálna bolesť, v dôsledku dráždenia pohrudnice, suchý kašeľ, niekedy aj zvýšená teplota.

Pri sukcesívnych embolizáciách do malých vetiev pľúcnej artérie môže byť prítomná únava, pocit nedostatku vzduchu.

Je potrebné si uvedomiť, že pľúcna embólia je závažné ochorenie, na ktoré je nevyhnutné pri výskyte vyššie uvedených príznakov myslieť a včas začať náležite liečiť.

Pri každom vzniku náhlej dýchavice ako aj iných z vyššie uvedených príznakov je nevyhnutné čo najrýchlejšie vyšetrenie lekárom.

Diagnostika

Na diagnostiku pľúcnej embólie sa využíva najčastejšie špirálové CT, pulmoangiografia. Z laboratórnych testov je to stanovenie D-dimérov (degradačných produktov fibrínu) vyšetrenie krvných plynov z tepennej krvi.

Liečba

V liečbe používame antikoagulanciá (lieky proti zrážaniu krvi): spočiatku sa podáva podkožne nízkomolekulárny heparín s postupným prechodom na perorálnu antikoagulačnú liečbu (vo forme tabliet).

Trombolytická liečba (rozpúšťa už existujúcu krvnú zrazeninu) má dominantné postavenie hlavne u masívnych foriem plúcnej embólie pre jej vysokú účinnosť. Túto liečbu uprednostňujeme pri masívnej plúcnej embólii, pri neúspešnej liečbe heparínom, pri recidivúcej a narastajúcej plúcnej embólii, pri plúcnej embólii spojenej s hypotenziou a akútnym preťažením pravej komory srdca.

Chirurgická liečba: je indikovaná hlavne v prípadoch masívnej pľúcnej embólie, kde obštrukcia pľúcneho riečiska je tak veľká, že len okamžité chirurgické odstránenie trombembolu môže pľúcnu cirkuláciu včas uvoľniť a zachrániť život pacienta .