Chrápanie

Zdroj foto: Shutterstock.com

Úlohou horných dýchacích ciest je zabezpečiť výmenu vzduchu medzi atmosférou a pľúcami. Podmienkou na zabezpečenie tejto výmeny je dostatočná priechodnosť horných dýchacích ciest pre prietok vzduchu.

Horné dýchacie cesty tvorí zložitý systém nosových dutín, hltana a hrtana. Keďže najdlhšiu časť horných dýchacích ciest - hltan tvoria na rozdiel od ostatných častí horných dýchacích ciest len svaly bez pevného podkladu, ide o potenciálne kolapsibilnú oblasť. Priesvit tejto časti horných dýchacích ciest je už fyziologicky zúžený na 3 miestach. Tieto miesta zúženia potom predstavujú predilekčné miesta, na ktorých sa za patologických okolností môže rozvinúť obštrukcia horných dýchacích ciest.

Príčiny

Príčinou chrápania je ochabnutie svalov napínajúcich steny hltana počas spánku. Dochádza k prechodnému zúženiu horných dýchacích ciest, v dôsledku čoho vzniká zlý prietok vzduchu. Tlak v hltane sa zvýši a to spôsobí, že čapík v hrdle a mäkké podnebie začnú vibrovať, pričom vzniká chrápanie (viď galéria). Chrápanie je základným symptómom všetkých spánkových porúch dýchania. Ide o poruchy, ktoré na seba súvisle nadväzujú, a ktoré sa spravidla postupne rozvíjajú s pribúdajúcimi rokmi jedinca.

Spánkové poruchy dýchania sa súhrnne označujú aj ako “choroba hlučného chrápania. Ide o poruchy, ktoré na seba súvisle nadväzujú, a ktoré sa s pribúdajúcim vekom jedinca spravidla postupne rozvíjajú. K zhoršovaniu dochádza u mužov medzi 35.- 55. rokom života, u žien príznaky nastupujú neskôr a významné poruchy sa vyskytujú prevažne po menopauze. Sú jedinci, ktorí chrápu celý život bez objavenia sa závažnejších kardiorespiračných porúch v spánku, resp. bez vzniku komplikácií. U ľudí, u ktorých sa chrápanie objavuje už v detskom veku, býva rozvoj chorobného procesu progresívnejší. Základnou podmienkou vzniku spánkovej poruchy dýchania je obmedzenie prietoku vzduchu v horných dýchacích cestách.

Choroba obvykle začína ako jednoduché benígne chrápanie (jednoduchá ronchopatia). V tomto prípade sa chrápanie objavuje len občas a spočiatku len v polohe na chrbte. To je bežným javom u 63% mužov a u 44% žien vo veku nad 40 rokov. Jednoduché chrápanie je vďaka neprítomnosti iných klinických príznakov nesprávne považované za banálny fenomén, ktorý “len ruší okolie”.

Ďalšími formami spánkovej poruchy dýchania, ktoré majú viac alebo menej závažné patologické následkym, sú: habituálne chrápanie, syndróm zvýšenej rezistencie horných dýchacích ciest, syndrómy spánkového apnoe a ich varianty: Pickwickov syndróm a syndróm prekrývania (overlap syndróm).

Príčiny obštrukcie horných dýchacích ciest

• vývojové abnormality a získané poruchy štruktúry kraniofaciálnej oblasti - deviácia, resp. deformácia nosovej priehrady, vývinový defekt čeľusti (mikro - a retrognatia), struma, zväčšenie jazyka, napr. pri akromegálii, hypertrofia tonzíl a adenoidné vegetácie a pod.

TIP: Chrápete? Otestujte sa, či nejde o ochorenie

Intenzita chrápania

• Čím je zúženie horných dýchacích ciest výraznejšie, tým je chrápanie hlasnejšie.
• zvyšuje sa: postupnými degeneratívnymi zmenami štruktúr hltana, resp. prestavbou svalstva hltana a únavou
• S pribúdajúcim vekom jedinca sa chrápanie začne prejavovať v každej polohe a prakticky každú noc.

Komplikácie

U približne 20% pacientov s habituálnym chrápaním sa môžu vyskytnúť srdcovo-cievne komplikácie, ako napr. poruchy srdcového rytmu, vysoký krvný tlak, kôrnatenie ciev atď., ktoré sú však častejšie a závažnejšie u ťažších foriem spánkovej poruchy dýchania. Taktiež sa u týchto jedincov môžu objaviť aj neuropsychické poruchy.

Diagnostika

K objektívnej analýze zvukových fenoménov chrápania slúži záznam zvuku pomocou citlivých mikrofónov a záznamového zariadenia v spánkovom laboratóriu. Komplexná polysomnografia umožňuje detailnejšiu počítačovú analýzu chrápania (napr. počet a trvanie jednotlivých epizód chrápania, celkový čas chrápania za noc, jeho presné trvanie za hodinu spánku, odhad intenzity zvuku a pod.) za súčasnej registrácie rôznych vitálnych funkcií počas spánku. Významnú úlohu v diferenciálnej diagnostike má aj úzka spolupráca rôznych špecialistov.

Prevencia

V začiatočných fázach patria medzi účinné preventívne opatrenia, napr. chudnutie u obéznych, vyhýbanie sa spánku v polohe na chrbte. Obmedzenie konzumácie alkoholu, kávy, sedatív aspoň niekoľko hodín pred spánkom, čo znižuje počet a závažnosť apnoicko - hypopnoických epizód pri syndróme spánkového apnoe.

Liečba

Liečbou základnej choroby spôsobujúcej anatomické zúženie horných dýchacích ciest môžeme chrápanie odstrániť.
Úprava anatomických abnormalít operačnými výkonmi (odstránenie deviácie nosovej prepážky, adenotómia, tonzilektómia, prípadne väčšie stomatochhirurgické operácie) je väčšinou účinná.

Používanie dilatačných nazálnych, orálnych a dentálnych pomôcok zabraňuje zapadaniu jazyka a uľahčí dýchanie pacienta, hoci do istej miery ruší jeho spánok. Liečba pomocou pretlakovej masky, napr. u pacientov s obštručným syndrómom spánkového apnoe významne znižuje počet dopravných nehôd, zlepšuje aj rôzne funkčné poruchy, a to nielen srdcovo-cievne, ale aj kognitívne funkcie, pamäť, erektilnú dysfunkciu a pod.

Je nevyhnutné venovať chrápaniu ako takému pozornosť, a to nielen preto, že pôsobí rušivo na svoje okolie, ale predovšetkým pre možný výskyt chronických následkov spánkovej poruchy dýchania (zvyšnú únavnosť, dopravnú nehodovosť a rôzne katastrofy pripisované zlyhaniu ľudského faktora v dôsledku mikrospánku a zníženia celkovej fyzickej i duševnej výkonnosti), ktoré vznikajú v dôsledku fragmentácie spánku a nadmernej dennej spavosti.  

Literatúra

• Základy spánkovej medicíny - Poruchy spánku, Poruchy životných funkcií v spánku - Z. Tomori, R. Redhammer, V. Donič a kolektív, 1999
• Chrápaní a jak si s ním poradit – Wu Li, 2013

TIP: Chrápete? Otestujte sa, či nejde o ochorenie