Pneumokonióza zapríčinená azbestom a inými nerastnými vláknami (azbestóza)

Azbest je minerál zaradený medzi hlavných predstaviteľov skupiny priemyselných vláknitých prachov. Všetky priemyselné prachy sú popisované ako škodliviny v životnom aj pracovnom prostredí. Napriek vynikajúcim izolačným vlastnostiam azbestu je jeho využívanie zakázané pre závažné zdravotné dôsledky.
Pôvodne bol **azbest** využívaný pre jeho odolnosť k vysokým teplotám, korózii, oxidácii, biologickej degradácii, chemickým látkam. Najčastejšie sa s ním človek dostával do kontaktu priamo vo svojom domove, kde bol používaný ako tepelný izolant, strešný materiál či súčasť náterov a malieb, alebo súčasť tzv. azbestocementu. Azbestové nátery primerane udržiavané nepredstavovali priame ohrozenie zdravia. Azbest sa využíval v minulosti v rôznych odvetviach priemyslu ako je automobilový, lodiarsky a letecký.

Škodlivosť azbestu

Správy o škodlivom účinku azbestových vlákien na človeka sa objavili už v minulom storočí. Symptómy, ktoré zamestnancov vystavených azbestu sprevádzali boli vykašliavanie, dráždivý kašeľ a neurčitý tlak na hrudníku. Postupne sa objavila dýchavičnosť a srdcovo-pľúcna nedostatočnosť. Azbestóza je ochorenie patriace medzi pneumokoniózy, ktoré je spôsobené vdychovaním azbestového prachu.

Problematika azbestu a jeho vlákien spočíva vo veľkosti respirabilnej frakcie (veľkosti vdýchnutých častíc), ktorá je dostatočná na to, aby sa dostala až do pľúcnych alveol, kde sa vlákna pre ihličkovitý tvar zachytia (pripomína vlas s tŕňmi) a je nemožné ich uvoľniť. Tým dochádza k nezvratnej zmene pľúc a k zmnoženiu väziva. Azbestóza sa charakterizuje ako kolagénna difúzna intersticiálna fibróza pľúc s fibrotizujúcou alveolitídou, zmnožením alveolárnych makrofágov a aktiváciou fibroblastov. To znamená rozptýlenie kolagénu a väziva, jeho zhustnutie v pľúcach so zhusteným zápalom pľúcnych mechúrikov, zmnožením pľúcnych mechúrikov so schopnosťou pohlcovať väčšie častice a následnou aktiváciou nezrelej väzivovej bunky.

Príznaky

Rozvoj ochorenia je pomalý a trvá približne 15 rokov, ochorenie je nezvratné - ireverzibilné. Azbestóza môže dlho prebiehať bez príznakov, postupne sa objavuje dýchavičnosť, dráždivý kašeľ, slabosť, úbytok telesnej hmotnosti, paličkovité prsty a modravé sfarbenie kože a slizníc z nedostatku kyslíka. Dochádza k rozvoj chronickej hypertrofie pravej srdcovej komory tzv. pľúcne srdce – „cor pulmonale“.

Diagnostika

Prvotným indikátorom je informácia o výskyte azbestu v pracovnom prostredí, kde sa osoba nachádzala a pracovala. Nasleduje klinické vyšetrenie pacienta, RTG hrudníka spirometria, počítačová tomografia (CT).

### Liečba

Azbestóza je neliečiteľné ireverzibilné ochorenie, liečia sa iba príznaky (symptomatická liečba) a komplikácie choroby. V prvom rade je dôležité vylúčiť jedinca z pracovného prostredia a prostredia, kde by mohol byť naďalej vystavený pôsobeniu azbestu a zákaz fajčenia.

Prevencia

Prevencia spočíva v monitorovaní pracovného prostredia formou meraní a vyhodnotenia expozície. Ďalej je dôležitý aj monitoring zdravotného stavu pracovníkov a obyvateľov v azbestovej expozícii, ďalej je potrebné legislatívne podchytenie problematiky týkajúcej sa expozície priemyselným vláknitým prachom v životnom prostredí a zjednotenie postupov pri meraní (koncentrácii vlákien).

Literatúra
- Buchancová, J. a kol.: Pracovné lekárstvo a toxikológia. Vydavateľstvo: Osveta, Martin, 2003, 1132 s, ISBN: 8080631131. - www.enviromagazin.sk/enviro1\_3/azbest22.html