Pyoderma gangrenosum (dermatitis ulcerosa)

Pyoderma gangrenosum je **chronická dermatóza neznámej** etiológie **(príčiny)**, niekedy nadväzujúca na poranenie kože. Často sa pozoruje u pacientov s inými ochoreniami ako napr. ulceróznou kolitídou, Crohnovou chorobou, chronickou bronchitídou, s liekovou alergiou, s reumatoidnou artritídou i mnohými ďalšími. Z iných ochorení sa uvádzajú ochorenia pečene (hepatitída C, primárna biliárna cirhóza, aktívna chronická hepatitída) či hematologické ochorenia (leukémie, monoklonálna gamapatia, myelom, polycytemia vera a iné). Pyoderma gangrenosum sa objavuje i u pacientov s HIV infekciou, ťažkými formami akné, môže vzniknúť i po operáciách a traume. **V polovici prípadov je príčina neznáma**, nezistí sa.

Pyoderma gangrenosum je relatívne vzácne ochorenie, ktoré postihuje väčšinou pacientov, starších ako 40 rokov, ako mužov tak i ženy. U detí je výskyt tohto ochorenia veľmi ojedinelý. Prvý prípad pyoderma gangrenosum u 12 ročného dievčaťa popísal Cohen v roku 1936.

Napriek skutočnosti, že ochorenie svojím klinickým vzhľadom pripomína pyodermiu (je to primárna infekcia kože, vlasového folikulu a kožných žliaz, vyvolané pyogénnymi baktériami, najčastejšie stafylokokmi a streptokokmi, ktoré sú sprevádzane nahromadením leukocytov a tvorbou hnisu – bližšie vysvetlenie viď nižšie), prítomnosť baktérii je v tomto prípade druhotná (sekundárna).

V podstate sa jedná o infekčno-alergický proces, pri ktorom vzniká nekrotizujúca vaskulitída (Vaskulitídy sú skupinou zápalových ochorení krvných ciev, s veľmi odlišným, sčasti aj život ohrozujúcim priebehom).

Príznaky

V miestach na predkolení, zriedka i na iných častiach tela vznikajú zo začiatočných zapálených pľuzgierikov, naplnených hnisom defekty kože. Vredy majú spodnú časť postihnutú nekrózou, postupne sa zväčšujú. Okraje vredov majú tmavočervenú farbu, sú veľmi bolestivé. Tieto bolestivé ulcerácie môžu vznikať kdekoľvek na koži, najčastejšia ale na dolných končatinách. Priebeh tejto dermatitídy je chronicky progresívny. Niekedy badať poškodenia na sliznici úst a spojoviek.

Diagnóza

Pre určenie diagnózy je dôležitý charakteristický kožný nález. Lekár ju stanovuje na základe klinického obrazu, ale najdôležitejšie je v tomto prípade histopatologické vyšetrenie a priama imunofluorescencia (imunoflorescenčné stanovenie protilátok v sére).

Liečba

Terapeuticky sa podávajú celkove kortikosteroidy, azatioprín, cyklosporín, dapson. Antibiotiká sú neúčinné. Lokálne je možné aplikovať priamo do poškodených častí kože kortikosteroidy. V rámci miestnej terapie sa odporúčajú antiseptické kúpele a obklady, hyperbarický kyslík. Je dôležité pripomenúť, že roztoky či masti s obsahom jódu často zhoršujú klinický nález.