Legionárska choroba (Pontiacká horúčka)
Pôvodca nákazy
Pôvodcom je baktéria vyskytujúca sa voľne v prírode vo vodách alebo vo vodovodnej sieti, množí sa aj vo vodných klimatizačných filtroch.
Prenos nákazy
Typický zdroj pre baktériu L. pneumophila v bežnom epidemiologickom ponímaní neexistuje. Vyskytuje sa prevažne vo vode a vodných systémoch - sprchy, vodojemy, chladiace veže, zvlhčovače vzduchu, fontány, klimatizačné zariadenia. Legionely sú schopné prežiť vo vode aj celé mesiace. Najčastejšou formou prenosu je forma vdýchnutia aerosólu alebo prúdom vody, napríklad pri sprchovaní, v medicíne je prenos možný aj inhalátormi. Na pracoviskách alebo v domácnostiach sú to najčastejšie klimatizačné jednotky, poprípade zvlhčovače vzduchu. Baktéria vstupuje do dýchacieho systému, kde neskôr vyvolá príznaky ochorenia.
Inkubačná doba
- v rozmedzí 2 - 10 dní, najčastejšie to je však 5 - 6 dní
- pri Pontiackej horúčke je kratšia, cca 5 - 66 hodín
Výskyt
Výskyt sporadických prípadov, ako aj epidémie, je hlásený celosvetovo.
Diagnostika
Diagnostika prítomnosti L. pneumophila sa vykonáva kultiváciou na špeciálnych kultúrach a sérologicky z krvi. Diagnózu potvrdzuje aj RTG nález progredujúcej lobárnej pneumónie, neproduktívny kašeľ a vysoké teploty. Je veľmi jednoduché pomýliť si legionársku horúčku s ťažkým zápalom pľúc.
Klinický obraz
Dominujú symptómy zápalu pľúc – pneumónie, ako sťažené dýchanie, bolesti v oblasti hrudníka, bolesti svalov, horúčky, malátnosť, únava a neproduktívny suchý kašeľ. Môžu sa vyskytnúť aj hnačky a vracanie. Letalita pri legionárske chorobe u hospitalizovaných pacientov dosahuje zhruba 39 %. Pontiacka horúčka nespôsobuje zápal pľúc a miera úmrtnosti je prakticky nulová. Má podobné príznaky ako chrípka.
Liečba
Ide o bakteriálnu infekciu, na liečbu sa používajú antibiotiká.
Prevencia
V rámci prevencie je dôležitá pravidelná kontrola, údržba a dezinfekcia všetkých klimatizačných jednotiek v budovách hotelov, nemocníc, kúpalísk, relaxačných a ozdravných zariadeniach.