Ebola
Jedná sa o nebezpečné vírusové ochorenie patriace do skupiny krvácavých - hemoragických horúčok. Ebola je podobná Marburgskej horúčke, vykazuje vysokú mieru smrtnosti, 60 - 90 %. Nesie meno podľa rieky v štáte Kongo, pri ktorej sa prvý raz objavila. Bola potvrdená u pacienta Mabelo Lokela, u domorodca, ktorý navštívil miestnu nemocnicu s vysokou horúčkou. Sestra mu podala chinín pre podozrenie na maláriu. Následne použitú ihlu nesprávnym spôsobom sterilizovali a vznikla epidémia. Ebola sa šíri hlavne v nemocničných zariadeniach.
Pôvodca nákazy
Vírus Ebola je veľmi podobný vírusu Marburg. Oba vírusy sú z RNA skupiny, zaradené do Filovírusov. Obidve ochorenia sú prenosné krvou, s vysokou mierou smrtnosti, pričom vírusy napádajú ľudí a niektoré primáty.
Prenos nákazy
Z prírodných rezervoárov je zdrojom nákazy neurčený druh zvieraťa. Ani prenos zo zvieraťa na človeka nie je doteraz objasnený. Najčastejšie je zdrojom nákazy chorý človek s primárnou infekciou, hlavne v nemocničnom prostredí, prenos je zabezpečený úzkym kontaktom s biologickým materiálom a exkrétmi, ako sú sliny, krv, moč.
Inkubačná doba
- varíruje od 2 - 21 dní
- najčastejšie 3 - 9 dní
Výskyt
Vírus Eboly je lokalizovaný na rovníkové oblasti, hlavne v Afrike a v krajinách tretieho sveta.
Diagnostika
Diagnostika Eboly je komplikovaná pre nešpecifickosť klinických symptómov. Horúčku, červené oči či kožnú vyrážku je možné si pomýliť s bežnými infekčnými chorobami. Z laboratórnych vyšetrovacích metód sa používa sérologický dôkaz, reakcia PCR. Vírus sa dá aj izolovať, potom sa pokusne kultivuje na laboratórnych zvieratách.
Príznaky
Začiatok ochorenia Ebola je náhly, spojený s vysokými horúčkami, bolesťami svalov, kĺbov, brucha, hlavy. V neskoršej fáze ochorenia začne vírus rozkladať tkanivo a vznikajú krvavé škvrny na koži. Cieľovými postihnutými orgánmi sú obličky, pečeň, vaječníky, semenníky a lymfatický systém. Ďalšími symptómami sú hnačky, vracanie, krvácanie - ako vonkajšie tak vnútorné, krvácanie v ústnej dutine a nakoniec koagulačný krvný stav, označovaný ako DIC (Diseminovaná intravaskulárna koagulácia). Najnebezpečnejšia forma, ktorá bola zatiaľ popísaná, je takzvaná Ebola-Zaire so smrtnosťou až 90 %. Niektoré typy ochorenia prebiehajú ľahšie, bez fatálnych následkov.
Liečba
Doposiaľ neexistuje presný postup liečby, keďže vírus Ebola nereaguje na interferón, ani na známe virostatiká (ak áno, tak len minimálne). Preto liečime len symptómy.
Prevencia
- prísna karanténa pacienta s Ebolou
- zamedzenie kontaktu iných osôb s kontaminovaným biologickým materiálom
- osobné ochranné prostriedky - t.j. rúška, rukavice, plášť, špeciálny odev
- nutnosť pracovať len v špeciálnych laboratóriách s označením 4. úrovne bezpečnosti (BSL4)
Možné využitie ako biologickej zbrane
Existujú obavy pred zneužitím tak extrémne nebezpečného vírusu teroristami, ale názory vedeckej komunity sa líšia. Jedna strana predpokladá vývoj a distribúciu Eboly ako bojovej nákazy za nákladnú a náročnú, napriek tomu, že sa objavil aj prenos vzduchom (v prípade druhu Ebola-Reston). Našťastie, tie najnebezpečnejšie kmene túto vlastnosť nezdieľajú.
Literatúra
- Goldman, L., and Schafer, A. I.: Goldman´s Cecil Medicine, 24th Edition, 2012, W.B. Saunders Company, Philadelphia, 2704 pp, ISBN 9781437716047.
- Dorko E. a kol.: Bakteriálne, vírusové, parazitárne a mykotické zoonózy. Vírusové a parazitárne zoonózy. Košice, EQUILIBRIA, s.r.o., 2009, 368 s. ISBN 9788089284320.
- Provazník, K, a kol.: Manuál prevence v lékařske praxi. Praha, Státní zdravotní ústav, Fortuna, 1996, ISBN80-7168-400-7.
- http://www.cdc.gov/ncidod/dvrd/spb/mnpages/dispages/ebola/qa.htm
- http://en.wikipedia.org/wiki/Ebola_virus_disease
