Horúčka Lassa

Horúčka Lassa patrí medzi takzvané hemoragické horúčky, ktoré spôsobujú systémové krvácanie vnútorných orgánov. Pôvodcom ochorenia je vírus Lassa zo skupiny Arenavírusov. Prvé potvrdenie výskytu bolo zaznamenané v Nigérii, v misijnej stanici Lassa v roku 1969. Dve nakazené zdravotné sestry zomreli, pričom tretia, vykazujúca prvé symptómy, bola transportovaná do USA a bol u nej identifikovaný nový druh doposiaľ neznámeho vírusu. Zdrojom ochorenia je divo žijúci hlodavec (africký druh potkana, myši)

Pôvodca nákazy

Pôvodcom choroby je Lassa vírus.

Prenos nákazy

Zdrojom nákazy sú malé africké hlodavce, ako potkany, myši, škrečky, ale aj malé mačiakovité opice. Prenos vírusu na človeka sa uskutočňuje kontaminovaným močom, výkalmi, poprípade aj vdýchnutím čiastočiek prachu. Horúčka Lassa sa preto radí medzi zoonózy, čo sú choroby prenosné zo zvieraťa na človeka. Vstupnou bránou je dýchací trakt, koža, tráviaci trakt, oči. Medziľudský prenos je možný v nemocničnom prostredí úzkym kontaktom s výlučkami pacientov, s hlienom, krvou, močom a inými exkrétmi (po dobu 3 – 9 týždňov od začiatku ochorenia).

Inkubačná doba

• primárne je to rozmedzie medzi 6 - 21 dní,
• najčastejšie 7 - 12 dní.

Výskyt

Rezervoárom sú oblasti západnej Afriky, hlavne štáty, ako Libéria, Nigéria, Sierra Leone, Guinea a ich okrajové oblasti.

Diagnostika

Stanovuje sa na základe špecifických protilátok a dôkazom vírusov.

Klinický obraz

Ochorenie začína náhlymi bolesťami hlavy sprevádzanými nauzeou (pocitom nevoľnosti), vracaním, nešpecificky sa zvyšujúcimi horúčkami a hnačkou. Časté sú bolesti kĺbov a svalov. Neskôr pribúdajú prudké bolesti hrdla, bolesti v oblasti hrudného koša, v ťažších prípadoch hemoragický zápal očných spojiviek, pri ktorom dochádza ku krvácaniu. Krvácanie sa môže preniesť aj na vnútorné orgány, čím sa významne ohrozuje život jedinca.

Liečba

Na liečenie vírusu horúčky Lassa sa používa antivirotikum Ribavirin. Počas prvých šiestich dní ochorenia sa podáva aj perorálne a má signifikantný vplyv na úmrtnosť. Vysokú úlohu v liečbe teda zohráva včasná diagnostika. Pri neliečenom ochorení sa smrtnosť pohybuje okolo 40 %, pri liečbe 5 - 20 %. V liečbe sa používa aj rekonvalescenčné sérum získane od pacientov, ktorí horúčku Lassa prekonali.

Prevencia

Očkovanie proti horúčke Lassa neexistuje. Pacienti, ktorí prekonali dané ochorenie, sa môžu opakovane nakaziť a stávajú sa z nich latentní nosiči bez príznakov choroby. Najlepšou prevenciou je vyhýbať sa kontaktu s drobnými hlodavcami v rizikových oblastiach a samozrejme aj s chorými. V prípade, že sa nie je možné vyhnúť kontaktu, odporúča sa používanie bariérových ochranných prostriedkov.

Biologická zbraň

Vírusy z tejto čeľade sú veľmi nebezpečné už v prírodnej forme. Preto sa vedci pokúšali o ich genetickú úpravu pre možné použitie vo vojne, resp. v teroristickom útoku. Boli pokusy o kultiváciu a stabilizáciu vírusu pre distribúciu na nepriateľskom území. Väčšinou išlo o nakazenie lokálnych hlodavcov, poprípade potkanov a ich vypustenie medzi ľudskú populáciu.

Literatúra: