Alergická kontaktná dermatitída (eczema contactum, alergicum)

Zdroj foto: Shutterstock.com

Príznaky

Prejavy ekzému sú veľmi rozmanité. Spočiatku možno na mieste pôsobenia alergénu pozorovať zápalovú plochu, na ktorej vznikajú svrbivé pupence, pľuzgieriky. Neskôr pľuzgieriky mokvajú, tvoria sa chrasty. Ekzém postupne prechádza do svojho okolia. Po prerušení kontaktu chorého so svojím alergénom sa vývoj choroby spomalí. Po opakovanom pôsobení alergénu na kožu precitliveného sa jednotlivé výsevy opakujú.

Príčiny vzniku

Kontaktný ekzém vzniká na základe imunitného mechanizmu, a to nie ako antigén – protilátková reakcia, ale bunkami sprostredkovaná v dôsledku imunologickej aktivity T – lymfocytov. Väčšina kontaktných alergénov patrí do skupiny chemických škodlivín s malou molekulovou hmotnosťou. Sú to tzv. haptény, ktoré sa musia v ľudskom tele viazať na bielkoviny, aby sa vytvorili kompletné, plnohodnotné alergény.

Možno povedať, že ku vzniku precitlivenosti ako imunologickému procesu prispievajú aj iné faktory (stav pokožky, najmä zápalové reakcie kože, ďalej fokálne ložiskové infekcie, poruchy tráviacich ústrojov, poruchy látkovej premeny, choroby žliaz s vnútorným vylučovaním, ako aj genetické faktory, ktoré v niektorých prípadoch umožnia, resp. podporujú vznik precitlivenosti na kontaktné alergény.

K najčastejším vyvolávateľom kontaktného ekzému patria: peruánsky balzam, nikel a jeho zlúčeniny, chróm a jeho zlúčeniny, kobalt a jeho zlúčeniny, guma a gumárenské chemikálie, formaldehyd, parafenyléndiamín, terpentínový olej, plasty, epoxidové živice, polyakrylové a polymetakrylové hmoty, feno- a aminoplasty, polyesterové živice, polyuretánové živice, terapeutiká a kozmetika na vonkajšie použitie (zvyčajne sú to masťové základy, konzervanty a účinné látky), rastliny a drevo, pesticídy a ďalšie.

Diagnóza

Diagnóza sa stanoví na základe podrobnej a opakovanej anamnézy. Zistením, v akom pracovnom prostredí sa pacient pohybuje, ktoré všetky pracovné pomocné látky a v akom množstve používa a tiež zistením, aké je domáce prostredie opýtaného, aké používa predmety a ich zložky každodennej potreby, vrátane všetkých kontaktov v jeho životnom prostredí. Diagnóza sa stanoví na základe klinického obrazu a potvrdenia epikutánnymi, náplasťovými kožnými testami. Pri tomto teste sa zvyčajne na jeden až dva dni nalepí na kožu chrbta náplasť, ktorá obsahuje podozrivé látky. Po odstránení sa odčíta výsledok. Ak miesto začervená, svrbí a páli, znamená to, že pacient je na danú látku alergický, precitlivený.
Princípom epikutánneho testu je napodobňovanie kontaktu kontaktného alergénu s pokožkou za určitých podmienok, pričom vyvoláva na koži malý, miniatúrny ekzém.

Liečba

Základnou otázkou liečby kontaktného ekzému je eliminácia (vylúčenie) kontaktu chorého so svojím kontaktným alergénom. Postihnutý sa lokálne ošetruje kortikosteroidnými krémami. Mokvanie sa zastavuje obkladmi s antiseptickými roztokmi. Používajú sa i nesteroidné protizápalové masti alebo pasty. Celkovo sa ordinujú antihistaminiká.

Prevencia

V prevencii má veľký význam vstupné vyšetrenie a v pracovnom pomere správne pracovné zaradenie každého pacienta. Dôležité je aj poučenie jednotlivca o možnostiach kožných poškodení, i o nevyhnutných preventívnych opatreniach na pracovisku po dôkladnom rozbore technológie.

Na pracovisku je potrebné:

• vytvoriť zdraviu neškodlivé prostredie, t.j. dostatočne priestranné pracovné haly s vetraním, ventiláciou a klimatizáciou,
• zabezpečiť primerané mikroklimatické podmienky (teplota, vlhkosť, rýchlosť prúdenia, sálavé teplo), 
• dodržiavať zásady automatizácie a mechanizácie, resp. aj hermetizácie postupov, aby sa zabránilo kontaktu alergénov s pracovníkmi vo výrobe.

K individuálnej prevencii patrí:

• používanie ochranných pracovných prostriedkov chrániacich kožu (ochranné obleky, zástery, masky, respirátory, rukavice, ochranná obuv, ochranné pracovné masti a pasty),
• nedráždivé a pritom účinné čistiace prostriedky na kožu,
• starostlivosť o čistotu - nielen o čistotu pracovných stolov, podláh a stien, ale aj o čistotu pracovných oblekov, pracovnej osobnej bielizne a čistotu kože,
• zo strany zamestnávateľa zabezpečenie dostatočného počtu spŕch s teplou a studenou vodou, správne vykurované kúpeľne, zabránenie možnosti infekcie kožnými hubami (používať rohože z plastov, nosiť osobitnú obuv pod sprchami a pod.).

Aj regulácia času odchodov hromadných dopravných prostriedkov zo závodu po pracovnej zmene prispieva k dobrým výsledkom na úseku boja proti profesionálnemu kontaktnému ekzému, pretože pracovníci z časových dôvodov často zanedbávajú dôkladné očistenie kože po práci.

Periodické preventívne lekárske vyšetrenia exponovaných, včasná diagnóza a účinná liečba vhodne dopĺňajú preventívne opatrenia.

Riešenie nie je vždy jednoznačné a jednoduché, pretože preradenie alebo vyradenie precitliveného pracovníka nie je hocikedy možné. Vylúčiť škodlivý alergén sa ale musí. Napr., kaderníčkam a ženám sa pri farbení vlasov pri precitlivenosti na parafenyléndiamín odporúča miesto neho používať henu, pri precitlivenosti na nikel u pracovníkov zdravotníctva (stomatológ), povlak poniklovaného predmetu polyuretánovým lakom a i. Vyhýbať sa kozmetickým krémom s obsahom voľného formaldehydu atď.
Aby bola prevencia úspešná, vyžaduje si dobrú spoluprácu lekára a pacienta, no takisto aj zdravých, či už na pracoviskách alebo v mimopracovnom prostredí. 

Literatúra:

• BUCHVALD, J., BUCHVALD, D. Dermatovenerológia. Bratislava, SAP – Slovak Academic Press, s.r.o. 2002. 497 s. ISBN 80-89104-03-7.
• Ako prebieha alergologické vyšetrenie? [online].  [Cit. 2013-07-17]. Dostupné na: www.imuno-alergo.sk/alergia-astma/ako-prebieha-alergologicke-vysetrenie/
• HEGYI, E., STODOLA, I., HEGYI, V. Moderná terapia dermatovenerologických chorôb v lekárskej praxi. Bratislava, Hegprof. 1993. 352 s. ISBN 80967035-0-1.
• ŠTÁVA, Z. JIRÁSEK, L. Dermatovenerologie. Avicenum, zdravotnické nakladatelství, n. p., Praha. 1982. 504 s. 08-012-82.
• ŠTÁVA, Z. JIRÁSEK, L., SCHWANK, R., TRAPL, J. Dermatovenerologie. Avicenum, zdravotnické nakladatelství, n. p., Praha. 1977. 402s. 08-045-77.