Iritačná kontaktná dermatitída (dermatitis contacta, irritativa, toxica)

Zdroj foto: Shutterstock.com

Kontaktná dermatitída vzniká v dôsledku dráždivého, toxického pôsobenia rôznych chemikálií na kožu. Jej vývoj nie je podmienený predchádzajúcou precitlivenosťou, senzibilizáciou, závisí len od vlastností, intenzity alebo koncentrácie poškodzujúceho faktora a od individuálnej odolnosti kože.

Ochrana pred všetkými faktormi vonkajšieho prostredia je jednou z najdôležitejších funkcií kože. Táto ochrana je lokalizovaná do najvrchnejšej časti kože, tzv. stratum corneum, ktorá svojou morfologickou štruktúrou, i biochemicko – biofyzikálnymi vlastnosťami predstavuje bariéru medzi prostredím a organizmom, bráni prestupu škodlivých látok do organizmu.

Táto bariéra podlieha rôznym rozdielom i vplyvom, jej časti majú rôznu hrúbku (najtenšia je na mihalniciach, najhrubšia na ploskách chodidiel a dlaní, najcitlivejšia je koža mihalníc, genitálu, u detí a starých osôb), rôznu hustotu potných a mazových žliaz, jej časti sú rôzne namáhané, vystavené poveternostným vplyvom, vode, škodlivinám.

Genetika a rasové rozdiely sa tiež podpisujú pod rôznu vnímavosť kože na jej poškodenie toxickými či dráždivými vplyvmi. Kontaktná dermatitída vzniká po prekonaní ochrannej kožnej bariéry pôsobiacou toxickou látkou.

Rozlišujeme 2 typy kontaktnej dermatitídy, akútnu (dermatitis contacta acuta) a chronickú (dermatitis contacta chronica).

Iritačná kontaktná dermatitída akútna (dermatitis contacta acuta)

Akútna kontaktná dermatitída je zápalová reakcia kože, vzniká po jej jednorazovej expozícii poškodzujúcemu faktoru z vonkajšieho prostredia.

Príčiny vzniku

Ako vyvolávajúce faktory sa uplatňujú rôzne chemikálie (kyseliny, zásady, organické rozpúšťadlá, rastlinné jedy, teplo, chlad a iné).

Príznaky

Akútna kontaktná dermatitída býva lokalizovaná na nekrytých plochách kože – najčastejšie na tvári, predlaktiach a rukách (pri pracovných úrazoch, v domácnostiach). Pozorujeme ju u pacientov na veľkých plochách tela, po nadmernom slnení sa a pod., iba na miestach poškodenia kože. Nešíria sa do okolia, sú ostro ohraničené. Pri tomto ochorení sú dôležité následné informácie: aký činiteľ ochorenie vyvolal, ako dlho pôsobil (expozícia) a v akej koncentrácii (najmä pri toxických látkach) a tiež, v akom stave bola koža pred poškodením. Prejavy na koži sú začervenanie (erytém), opuch (edém), vezikuly (puchieriky), mokvanie krusty a ošupovanie. Dotyčný má pocit svrbenia, pálenia alebo bolesti. Pri pôsobení toxických látok môže vzniknúť i povrchová nekróza, odumretie časti kože.

Diagnóza

Anamnestické údaje a chorobné zmeny na postihnutej koži.

Liečba

Prerušenie expozície, vplyvu poškodzujúcej látky na kožu. Odstrániť prípadné zvyšky chemikálie, chrániť kožu pre ďalším pôsobením UV žiarenia a pod.
Lokálne kortikosteroidné masti, chladivé tekuté púdre, pri svrbení antihistaminiká. Pri ťažšom poškodení nesteroidné antiflogistiká, analgetiká, krátkodobo steroidy.

Iritačná kontaktná dermatitída chronická (dermatitis contacta chronica, cumulative irritant contact dermatitis)

Chronická kontaktná dermatitída je neinfekčné zápalové ochorenie kože, vyvolané opakovanou expozíciou niektorým dráždivým chemikáliám.

Príčiny vzniku

Dermatitída sa postupne vyvíja po opakovanom vystavení kože pôsobeniu rôznych chemikálií s nízkym dráždiacim potenciálom, ktoré nie sú v danej koncentrácií schopné vyvolať akútnu kontaktnú dermatitídu. Ako vyvolávajúce činitele sa najčastejšie uplatňujú rôzne chemické prípravky využívané v rôznych odboroch pracovnej činnosti a choroba má často charakter profesionálnej dermatózy.

Zoznam týchto látok je veľmi dlhý, od jednoduchých chemikálií, typu roztokov slabých kyselín alebo zásad, cez rozpúšťadlá, detergenty, až po rôzne farby, pesticídy, lepidlá, cement a mnohé iné.

Inou oblasťou ľudskej činnosti, pri ktorej často vzniká chronická kontaktná dermatitída, sú domáce práce – častý kontakt s vodou, mydlom, čistiacimi prostriedkami, práškami na pranie, leštidlami a podobne, tiež vedie k porušeniu ochrannej epidermálnej bariéry, ľahšiemu prieniku a dráždivému pôsobeniu aj nízko koncentrovaných substancií. Vývoju chronickej kontaktnej dermatitídy napomáha aj mechanické dráždenie kože, opakovaný kontakt s pieskom, prachom a podobne.

Základným patogenetickým procesom je postupné kumulujúce sa porušovanie ochranných mechanizmov kože, ktoré vedie k ich zlyhaniu a vývoju zápalovej reakcie na pôsobenie dráždivých škodlivín. Rozhodujúce je porušenie vodného hospodárstva epidermy, poškodenie alebo odstránenie lipidových štruktúr stratum corneum a vyplavenie látok viažucich vodu v koži, tzv. prirodzených hydratačných faktorov. Koža stráca schopnosť viazať vodu, vysušuje sa, praská a zapaľuje sa. Chronická kontaktná dermatitída predstavuje terén, vhodný na prienik alergénov a vývoj alergického kontaktilného ekzému.

Príznaky

Prejavy choroby bývajú lokalizované na chrbtoch rúk a predlaktí, ktoré sú najčastejšie vystavené dráždivým látkam z prostredia. Objavujú sa nepresne ohraničené, mierne začervenané, erytematózne ložiská suchej kože, s olupovaním a tvorbou trhliniek (ragády) i lichenifikáciou („rozpolíčkovaná“ štruktúra kože), tiež s charakteristickým zhrubnutím a zvýraznením povrchu kože. Svrbenie výrazné.

Diagnóza

Anamnestické údaje a chorobné zmeny na postihnutej koži.

Liečba

Podobná ako pri akútnom priebehu. Je však potrebné poznať celkový stav poškodenia kože a na základe tohto posúdenia aplikovať liečivá. Opäť je nutné zabezpečiť prerušenie expozície, vplyvu poškodzujúcej látky na kožu, a odstrániť prípadné zvyšky chemikálie. Chrániť kožu. Aplikujú sa lokálne kortikosteroidné masti, chladivé tekuté púdre, pri svrbení antihistaminiká. Pri ťažšom poškodení nesteroidné antiflogistiká, analgetiká, krátkodobo steroidy.

Intertriginózna dermatitída

Zvláštnou formou chronickej kontaktnej dermatitídy je intertriginózna dermatitída, pri ktorej sa mechanické dráždenie kože následne kombinuje so sekundárnou kvasinkovou infekciou. Najmä u obéznych pacientok sa pod ich prsníkmi tvorí svrbiaca začervenaná koža, erytém, ktorý sa ošupuje. V tejto oblasti sa tvorí i ďalšie lokálne drobné poškodenie kože – hnisavý pľuzgierik (pustula), trhlinka (fissura) a iné.

Literatúra:

Recenzovaný odborný článok