Konská noha (Pes equinovarus)

Konská noha je deformita nohy, pri ktorej prevahou svalov na vnútornej strane chodidla dochádza k stočeniu nohy do kornútovitého postavenia a chodidlo našľapuje na vonkajšiu stranu.

Príčina vzniku

Toto ochorenie sa môže vyskytovať ako samostatná chorobná jednotka (vrodená) alebo ako sprievodné ochorenie na neurologickom, svalovom alebo kostnom podklade. Príčina vrodenej formy nie je známa. Chlapci sú 2x častejšie postihnutí ako dievčatá a postihnutie môže byť na jednej nohe alebo obojstranne.

Diagnostika

• Klinické (ortopedické) vyšetrenie
• V niektorých prípadoch sa dopĺňa aj RTG vyšetrenie

Liečba

Terapia konskej nohy závisí od stupňa náročnosti deformity a od veku pacienta.
Konzervatívna (neoperačná) liečba spočíva v postupnom sadrovaní postihnutej nohy a formovaní nohy do normálneho postavenia (technika Ponsetiho sadrovania).

Operačnou liečbou sa riešia ťažké, rezistentné deformity, ktoré sa nepodarilo vyliečiť sadrovaním. Taktiež sa robia operácie u starších pacientov alebo pri zanedbaných prípadoch, ktoré už nie je možné liečiť konzervatívne.

Ponsetiho metóda terapie konskej nohy

Ekvinovarózna noha, Pes equinovarus congenitus (PEC), je jednou z najčastejších vrodených porúch skeletu. Ide o vývojovú deformitu nohy, ktorá vzniká počas druhého trimestra gravidity. Postihuje častejšie chlapcov ako dievčatá, pričom jej výskyt sa udáva u jedného z tisíc novorodencov. Nezriedka je prítomná na oboch nohách.

Ekvinovarózna noha je charakteristická deformitou nasledovných zložiek: skrátenou Achillovou šľachou, čím je noha ťahaná do špičky; vytočením päty a šľapy nohy dovnútra a zároveň posunom kostí v strednej časti nohy smerom k vnútornému okraju nohy, a tým aj posunom celej prednej časti nohy. Deformita je fixovaná skrátenou Achillovou šľachou a zvýšeným ťahom väzov a svalov na vnútornej strane nohy, ktoré sú skrátené a častokrát aj zhrubnuté.

Metódy terapie PEC

Názory na liečbu PEC nie sú jednotné, zrejme aj preto, že jednotlivé deformity nie sú uniformné, resp. rovnako závažné. V terapii sa tak uplatňuje konzervatívna aj operačná liečba. Princípom operačnej liečby je predĺženie skrátených svalov a šliach a správne umiestnenie jednotlivých kostí nohy z ich následnou fixáciou v korigovanom postavení. Tento spôsob terapie je indikovaný pri ťažkých alebo zanedbaných formách PEC, kde nebolo, resp. nie je možné dosiahnuť úspech konzervatívnou liečbou. Operácie sa v takomto prípade robia až po treťom mesiaci (ak stačí predlžovať šľachy), v ťažších prípadoch (ak treba operovať aj kosti) po šiestom mesiaci života dieťaťa.

Pre svoje výhody a dosahované výsledky sa v poslednej dobe, vo svete aj u nás, dostala do popredia Ponsetiho metóda korektívneho sadrovania, ktorá patrí ku konzervatívnym (neoperačným) metódam liečby ekvinovaróznej deformity nôh.

Napriek tomu, že liečba je časovo náročnejšia, prirodzenou cestou postupného narovnávania – korekcie deformovanej nohy, je možné vo väčšine prípadov dosiahnuť normálne postavenie nohy, a tým aj jej plnú funkčnosť. A to bez neskorších následkov v budúcnosti a bez nutnosti podstupovať operáciu a riziká s ňou spojené.

Ponsetiho metóda sadrovania

Ignacio Ponseti, autor metódy, ju podrobne popísal už v roku 1940. Jej princípom je postupná korekcia jednotlivých zložiek deformity nakladaním série vysokých sadrových obväzov. Korekčné sadrovanie je vhodné zahájiť na tretí – štvrtý deň po narodení dieťaťa a postupovať s formovaním nohy v päť až sedemdňovom intervale. V prvom slede sa upravuje vzájomné postavenie prednej a zadnej časti nohy (cavus). Následne sa predná časť nohy vytáča smerom von okolo jednej z členkových kostí. Tým sa dosahuje zároveň aj spontánna korekcia päty. Sériou troch až štyroch sadrovaní možno vo väčšine prípadov dosiahnuť natiahnutie skrátených svalov, šliach a väzov na vnútornej strane nohy a úplnú korekciu postavenia päty. Keď dosiahneme tento stav, je možné zahájiť naťahovanie Achillovej šľachy.

Obr.: Postup formovania nohy pri nakladaní jednotlivých sadier

 

V niektorých prípadoch, pri pretrvávajúcom napínaní Achillovej šľachy aj po opakovaných sadrovaniach, je potrebné vykonať z malého rezu tenotómiu – chirurgické preťatie šľachy. Následne sa nakladá posledná sadra v maximálnom možnom korekčnom postavení nohy na dobu troch týždňov. Po zložení sadrovej imobilizácie má nožička normálny tvar a postavenie. Pre udržanie tohto stavu sa plynule pokračuje 24-hodinovou fixáciou nohy, tzv. Dennis-Brownovou dlahou, po dobu ďalších troch mesiacov. Neskôr sa pokračuje už len nočným nakladaním Dennis-Brownovej dlahy, do tretieho až štvrtého roku života.

Obr.: Dennis –Brownove dlahy

 

Ponsetiho metóda korekcie ekvinovaróznej nohy si vyžaduje veľké terapeutické úsilie, nielen zo strany ošetrujúceho lekára, ale aj zo strany rodičov. Pri správne dodržanom postupe je však popísaná 80 až 90 percentná úspešnosť tohto postupu.

V prípadoch nedostatočnej korekcie nohy či v ťažkých prípadoch equinovaróznej deformity nohy, ktorá dostatočne nereaguje na sadrovanie, prichádza na rad operačná liečba. Tá je však, vďaka parciálnemu zlepšeniu po predošlom sadrovaní, obvykle menej náročná.

Literatúra