Zubný kaz u detí

Zubný kaz dnes patrí k najrozšírenejším chorobám. Nevyhýba sa ani malým deťom, ba práve naopak. Kazivosť mliečnych zubov je veľmi vysoká. Na Slovensku má len 15 - 20% detí vo veku 5 - 6 rokov zdravý chrup. Starostlivosť o mliečne zuby nebola docenená a je opradená radom mýtov. Od mnohých zubárov ešte aj dnes počuť, že mliečne zuby sa neošetrujú, lebo aj tak vypadnú. A následne sú pohotovosti plné opuchnutých ubolených detí. Ako to teda je?

Charakteristika

• zubný kaz je infekčné ochorenie. Spôsobujú ho tzv. kazotvorné baktérie, ktoré premieňajú cukry na kyseliny a tie rozpúšťajú zubnú sklovinu.
• kazotvorné baktérie sa usadzujú v zubnom povlaku, kameni, nachádzajú sa v slinách a najviac v neošetrených zubných kazoch. Ich prítomnosť v ústach je viazaná na prítomnosť zubov, bez zubov „neprežijú“.
• to znamená, že pokiaľ nemá dieťa zuby (prvých 6 mesiacov života), nemá ani kazotvorné baktérie. Dieťa ich získa prenosom slín, najčastejšie od matky. Prenos kazotvorných bakrérií je treba čo najviac oddialiť, aj keď nakoniec k nemu väčšinou aj tak dôjde - asi 90% ľudí ich v ústach má.
• treba vedieť, že mliečne aj trvalé zuby sa do úst prerezávajú nevyzreté. Trvá 2 roky, kým sklovina dozrie a vytvrdzuje sa minerálmi zo slín. Počas tohto obdobia sú zuby veľmi náchylné k vzniku zubného kazu.

Štádia zubného kazu

Nákres zdravého zuba a zubov s kazmi v rôznych štádiách.

Príčiny vzniku

• pre vznik zubného kazu je nevyhnutné splnenie nasledujúcich podmienok:
  • zuby (tvrdé zubné tkanivá)
  • kazotvorné baktérie prítomné v zubnom povlaku
  • cukry (v akejkoľvek podobe - v jedle, nápojoch, materskom mlieku...)
  • čas, po ktorý vyššie uvedené faktory pôsobia. Baktériám trvá asi 24 - 48 hodín, kým sa na zube vytvorí povlak, ktorý je schopný skvasovať cukry a produkovať kyseliny.
• vytvorené kyseliny narušia zubnú sklovinu, nastane tzv. demineralizácia. Rýchlosť tohto procesu závisí od aktivity baktérií, zloženia a množstva sliny a od kvality ústnej hygieny. Demineralizácia sa strieda s opätovnou remineralizáciou, kedy sa v sklovine vychytávajú jóny (vápnika, fluoru a ďalších prvkov) zo sliny, ktoré sú schopné zničený povrch zuba opäť zaceliť.
• ak sa rovnováha vďaka nesprávnemu čisteniu zubov, príjmu nadbytku cukrov a zloženiu zubného povlaku s prevahou agresívnych baktérií dlhodobo vychyľuje k demineralizácii, ničenie skloviny pokračuje až baktérie preniknú do dentínu (zuboviny), kde sa už šíria oveľa rýchlejšie a po jeho zničení vznikne klasický zubný kaz, ako si ho väčšina ľudí predstavuje, teda „diera“ v zube
• naopak, pri správnom čistení zubov a obmedzení jednoduchých cukrov v potrave sa tento proces preruší a remineralizačné pochody sú schopné napraviť škody spáchané baktériami. Baktérií v ústach sa nemôžeme nikdy definitívne zbaviť, čo ale môžeme urobiť, je významne znížiť ich počet účinným čistením zubov.
• kaz sa môže vyskytnúť veľmi skoro, a to aj bezprostredne po prerezaní zubov do úst. Jedná sa o tzv. fľaškový (cumlíkový) kaz alebo medové zuby. Vzniká na horných rezákoch a dokáže veľmi rýchlo zlikvidovať mliečne zúbky. Často iba dvojročné deti majú následkom tohto kazu z predných zubov už iba korene. Je spôsobený nesprávnym alebo žiadnym čistením zubov a intenzívnym dlhodobým pôsobením cukru (med, sirup, sladené nápoje, materské mlieko) na zuby, hlavne počas spánku. Tradične ide o deti, ktoré celý deň cmúľajú  fľašu so sladkým nápojom, fľašu majú aj počas spania a predné zúbky sú tak neustále v kontakte s bohatým zdrojom energie pre kazotvorné baktérie.

Príznaky

• objektívne:
• zubný kaz sa začína väčšinou v sklovine ako biela škvrna a šíri sa postupne do hĺbky, zasahuje dentín a v neskorších štádiách vedie k zápalu zubnej drene.
• treba vedieť, že mliečne zuby majú trochu inú stavbu ako trvalé:
  • u mliečnych zubov je tenšia vrstva skloviny a dentínu a rozsiahla dreňová dutina. Preto aj zdanlivo malý kaz je bližšie k zubnej dreni, horšie sa ošetruje a skôr spôsobuje komplikácie.
  • u mliečnych zubov je aj iná histologická štruktúra skloviny a dentínu, ktorá umožňuje rýchlejšie šírenie kazu
• u malých detí, pri tzv. fľaškovom kaze, sa najprv objavia na sklovine biele škvrny, následne sa kaz rýchlo šíri po vonkajšej plôške zuba a po celom obvode zuba, korunka sa často zničí do takej miery, že dôjde k jej odlomeniu.
• u starších detí sa kaz tvorí často na žuvacích plôškach stoličiek a na bočných plôškach zubov. Práve kaz na bočných plôškach je najväčším problémom mliečnych zubov, vyskytuje sa veľmi často, ťažko sa ošetruje, skoro spôsobuje zápal a odumretie zubnej drene.
• ak sa na slizinici v oblasti koreňa vytvorí „vačok“, je to jasná známka, že zub odumrel
• subjektívne:
• bolesť  na podnety - termické, sladké a kyslé. Malý kaz sa bolesťou neprejaví. Bolí až hlbší kaz alebo kaz v oblasti zubného krčka, kde je vrstva skloviny tenká a kaz sa rýchlejšie dostane k dentínu, v ktorom sú zakončenia nervov zodpovedné za vnímanie bolesti. Ak je kaz na žuvacej plôške zuba, bolesť je pri skusnutí, nahryznutí na tvrdú potravu.

Komplikácie

Zanedbaný kaz môže zub značne poškodiť, viesť ku komplikáciám (zápaly okolitých tkanív) či ku strate zuba.

• ak nie je kaz v mliečnych zuboch včas a správne ošetrený, postupuje rýchlo cez sklovinu a dentín k zubnej dreni, spôsobí jej zápal a odumretie. Mŕtvy zub je veľmi nebezpečná vec a „časovaná bomba“!!!
• veľmi často zápal z mŕtvej zubnej drene pokračuje ďalej do kostia okolitých mäkkých tkanív, vznikne tzv. okoločeľustný zápal. Tento stav je spojený s veľkým opuchom, bolesťou, vysokou teplotou a nezriedka vyžaduje hospitalizáciu. Neskoro ošetrený okoločeľustný zápal môže spôsobiť vážne až život ohrozujúce komplikácie!
• mŕtvy zub je zdrojom baktérií, ktoré sa krvou dostávajú do celého organizmu a môžu spôsobovať ochorenia a zápaly iných orgánov. Najčastejším prejavom je oslabenie imunity, čo malému, vyvíjajúcemu sa  dieťaťu rozhodne neprospieva.
• pod koreňom každého mliečneho zuba je v kosti uložený zárodok zuba trvalého. Ak je koreň mliečneho zuba mŕtvy, baktérie môžu ľahko poškodiť aj zárodok trvalého zuba pod ním.
• zanedbané mliečne zuby spôsobujú dieťaťu ťažkosti pri žuvaní, dieťa s kazom zničenými zubami nedokáže jedlo poriadne požuť a následne vznikajú tráviace problémy
• ak dieťa z dôvodu neošetreného kazu a následných komplikácii o mliečny zub predčasne príde, vznikajú rečové poruchy, zhoršuje sa vzhľad dieťaťa, žuvanie a vytvárajú sa podmienky pre stesnanie a nepravidelnosti trvalých zubov
• časté ošetrovanie zanedbaných bolestivých zubov vedie k psychickej traumatizácii a je príčinou zlej spolupráce

Diagnostika

• vyšetrenie zubným lekárom pomocou zubného zrkadla a sondy
• röntgenové vyšetrenie – kazy na bočných plôškach zubov pri klasickom vyšetrení často vôbec nevidno, preto je vhodné v rámci preventívnej prehliadky urobiť u starších detí aj röntgen. Najneskôr v 6 rokoch by malo mať urobený röntgen každé dieťa.
• vyšetrenie zuba intraorálnym scanerom, metódou laserovej fluorescencie (Diagnodent)

Liečba

• význam ošetrenia mliečnych zubov je nepochybný. Zanedbanie starostlivosti o mliečne zuby môže byť príčinou nepríjemných miestnych a celkových komplikácií a môže viesť aj k následkom na trvalých zuboch!!!
• výber konkrétneho liečebného postupu závisí od spolupráce dieťaťa a rodičov, od celkového stavu chrupu a celkového zdravotného stavu dieťaťa
• pri liečbe povrchového kazu môže pomôcť ozón
• ozón je prírodný plyn a silný antioxidant, aplikuje sa pomocou „tyčinky“ na zub, behom cca 20 sekund dokáže ošetriť malý zubný kaz.
• stredné a hlbšie kazy sa ošetrujú klasicky - odvŕtanie všetkých kazivých hmôt, úprava kavity a vyplnenie vzniknutej dutiny plombou. V dnešnej dobe prebieha ošetrenie kazu v lokálnej anestézii, aby bolo bezbolestné. U bojazlivých detí sa môže podať aj premedikácia, t.j. upokojujúca tabletka pred ošetrením.
• ak je už zub mŕtvy, sú na výber 2 možnosti:
  • • zub sa extrahuje (vytrhne) – najčastejší variant
    • zub sa endodonticky ošetrí – t.j. vyčistia sa koreňové kanáliky („vytrhne mŕtvy nerv“) a vyplnia vstrebateľným materiálom. Korunková časť sa ošetrí plombou alebo korunkou. Táto možnosť však pripadá do úvahy iba u extrémne dobre spolupracujúcich detí s dobrou hygienou, dobrým stavom chrupu, dobrým zdravotným stavom a konkrétny zub musí tiež spĺňať isté podmienky, ktoré posúdi zubný lekár.
    • tretia možnosť, ktorá sa bohužiaľ veľmi často a veľmi nesprávne používa, je nechať mŕtvy mliečny zub „len tak“, veď aj tak časom vypadne a dieťa nech si „hnis vycuciava“. Táto možnosť je medicínsky veľmi nesprávna a nebezpečná!!!
• ak má pokazený mliečny zub už vstrebané korene a je pred vypadnutím, extrahuje sa
• u detí, ktoré majú pokazených zubov veľa a zlú spoluprácu, využíva sa aj ošetrenie chrupu v celkovej anestézii. Netreba však túto možnosť považovať za štandardné ošetrenie, celková anestézia má svoje riziká a predstavuje naozaj iba krajné riešenie. Po nej by mali opäť nasledovať pravidelné preventívne prehliadky, s cieľom odbúrať strach dieťaťa zo zubného ošetrenia.
• Ak diaťa predčasne príde o mliečne zuby, po zahojení rán by malo nasledovať zhotovenie tzv. medzerníka – detskej protézy. Medzerník je dôležitý na udržanie potrebného miesta pre rast trvalých zubov, na dokonalé požuvanie jedla a má význam aj estetický.

Prevencia

Najdôležitejšou úlohou je zabrániť vzniku zubného kazu. Hlavný predpoklad je správna motivácia a informácia rodičov v oblasti ústnej hygieny, výživy a fluoridácie.

• Dôležité je si uvedomiť, že rodič preberá zodpovednosť za stav chrupu svojho dieťaťa!!! Mnohí sa ešte aj dnes spoliehajú, že o zuby sa dieťaťu postarajú v škôlke či v škole. Dávno to tak nie je, každý rodič je povinný raz za pol roka absolvovať so svojim potomkom preventívnu prehliadku u zubného lekára.
• keďže sa kazotvorné baktérie do detských úst dostanú slinami najčastejšie od rodičov, mali by si v prvom rade dať do poriadku chrup rodičia. A následne neolizovať veci, ktoré potom bude olizovať vaše dieťa (cumlík, lyžicu), nečistiť mu prsty tým, že ich olížete, nesliniť pred kojením bradavku atď.
• strava
  • obmedziť príjem sladkých potravín a nápojov
  • sladkosti podávať po hlavnom jedle a následne aspoň vypláchnuť ústa čistou vodou. Cmúľanie cukríkov a lízatiek kedykoľvek počas dňa je pre zuby „zabijak“.
  • nezaspávať so sladeným nápojom v ústach, aj keď to uľahčuje zaspávanie. Naopak, neskôr kvôli bolesti dieťa nezaspí vôbec.
  • pozor na džúsy, sú veľmi kyslé, čo je ideálne prostredie pre vznik kazu. Najlepšie je piť čistú vodu alebo nesladený čaj.
• hygiena
  • pravidelne a správne čistiť zuby, odkedy sa objavia v ústach. S výberom zubnej kefky a správnej techniky čistenia vám radi poradia v zubnej ambulancii.
• fluór
  • zabezpečuje zvýšenie odolnosti skloviny voči útokom kyselín, preto, ak už dieťa dokáže vypľúvať, používajte detskú zubnú pastu s fluórom
  • ak zubný lekár stanoví u vášho dieťaťa zvýšené riziko zubného kazu, je možné podávať fluoridové tablety

Nepodceňujte mliečne zuby!

Veľa rodičov považuje mliečne zuby za druhoradé, veď aj tak vypadnú a narastú nové. A ošetrovanie mliečnych zubov je ovenčené radom mýtov, ktoré vychádzajú z neochoty zubných lekárov ošetřovat deti.

• mýtus: mliečne zuby sa neošetrujú, lebo aj tak vypadnú

Neošetrený kaz môže spôsobiť mnohé vyššie uvedené komplikácie. Okrem vážnych zdravotných rizík, netreba zabudnúť ani na tie psychické. Hospitalizácia či bolestivé ošetrenie na pohotovosti podmieňujú strach z ďalšieho ošetrenia, nespoluprácu a vzniká tak bludný kruh.

• mýtus: dieťa je ešte malé, príďte s ním až keď bude väčšie 

Kaz môže mať aj dieťa, ktoré nemá ešte ani rok.A dvojročné dieťa môže mať už tak zničený chrup, že vyžaduje radikálne ošetrenie v celkovej anestézii. Preto treba od prerezania prvých zúbkov chodiť každých 6 mesiacov na preventívne prehliadky, a ak sa kaz objaví, ošetriť ho. Za pol roka sa nijaký extraveľký kaz neurobí, ošetrenie je relatívne menej náročné, dieťa už pozná prostredie aj zubného lekára.

• mýtus: vŕtanie mliečnych zubov nebolí

U detí sa tiež pri potenciálne bolestivom ošetrení podáva lokálna anestézia. Aj trojročné dieťa je schopné zvládnuť injekciu a ošetrenie kazu. Musí však byť na ošetrenie pripravené, čo je úloha rodiča.

Literatúra