Peľová alergia

Zdroj: Shutterstock.com

Alergia (precitlivenosť, hypersenzitivita) je klinicky nežiaduca reakcia imunitného systému na vonkajšie podnety (alergény) prostredia. Aktiváciou imunitného systému (IS) dochádza k väčšiemu alebo menšiemu poškodeniu tkaniva alebo orgánu. Na základe aktivovaných mechanizmov IS sú reakcie rozdelené do 4 kategórií.

Prvé tri sú reakcie včasného typu sprostredkované protilátkami (reakcia IS a poškodenie cieľového tkaniva alebo orgánu sa rozbieha rýchlo).
Štvrtý typ reakcie (sprostredkovaný bunkami) nastupuje až po 72 hodinách. Označuje sa ako oneskorený typ. Výsledkom je poškodenie kože.

Máte tento problém?

Celoročná alergická nádcha a jej riziká

Príznaky

Klinické prejavy alergie sú rôzne. Postihujú takmer všetky systémy organizmu:

Dýchací trakt – alergická nádcha a s ňou spojené zápaly spojiviek (konjunktivitídy), alergické zápaly prínosových dutín (sínusitídy), zápaly uší (otitídy), priedušková astma (astma bronchiale).

Koža - koprivka (urtika), atopický ekzém, zápalové ochorenie kože (dermatitída).

Tráviaci (gastrointestinálny) trakt - zápaly, zápcha (obstipácia), hnačka.

Srdcovocievny (kardiovaskulárny) systém - arytmie.

Pele stromov a tráv patria medzi vonkajšie inhalačné alergény. Peľové zrnko reprezentuje samčí orgán kvetu (tyčinku). Jeho viacvrstvová membrána je vo vode (a tým aj v tekutinách sliznice nosa a dýchacích ciest) dobre rozpustná a dôjde k uvoľneniu bielkovinových alergénnych zložiek.

Podmienkou vzniku alergie na peľ je jeho dostatočné šírenie do ovzdušia pomocou vetra (tzv. vetroprašné rastliny majú peľové zrnká určené na šírenie vetrom).

Peľové zrnko bežne preletí 50 – 100 km. Vo veľkej výške až do vzdialenosti niekoľko tisíc kilometrov.

Pri čistení ovzdušia od peľu má dôležitú úlohu dážď. Pre alergikov je užitočnejší miernejší a dlhší než pri búrke, kedy sú peľové zrnká strhávané rýchlo (dochádza k ich deštrukcii a uvoľneniu bielkovinových alergénov na povrch).

Pele sa dostávajú do rôznych výšok, preto vetranie predstavuje ich vpúšťanie do obydlí. Pele rastlín, vyrastajúcich v silne znečistenom prostredí, sú pre alergikov agresívnejšie (vplyvom exhalátov dochádza k zmene štruktúry peľového antigénu).

Najčastejším alergénom je peľ opadavých stromov (vypeľujú sa od februára do mája – podľa počasia a oblasti). Medzi peľmi niektorých stromov dochádza k tzv. skríženej reakcii, t.j. pacienti, alergickí na niektorý z peľov, majú príznaky aj pri vypeľovaní sa iných stromov.

Najčastejšie stromové alergény

Lieska – kvitne už v januári a vo februári, pri teplote 3 – 5°C, skrížená precitlivenosť je s brezou a jelšou.

Jelša – vypeľuje sa v januári, vo februári a v marci, skrížená reakcia je s brezou a lieskou, peľ je dosť agresívny.

Breza – kvitne od marca do mája, skrížená reakcia je s ostatnými stromami, ale aj s ovocím - jablkami a zeleninou.

Dub – kvitne od apríla do júna, alergénnosť nie je veľmi vysoká, ale môže mať čiastočnú skríženosť s peľom brezy.

Topoľ – vypeľuje sa v marci až apríli, ale jeho peľ, z hľadiska zastúpenia medzi alergénmi, nemá žiadny význam – alergénom sú trávy kvitnúce v období úletu semien topoľov, uložených vo vatovom obale (tie môžu dráždiť dýchacie cesty). Výrub topoľov alergikom nepomôže.

Oliva – v teplých oblastiach patrí jej peľ medzi hlavné príčiny peľovej alergie.

Medzi najrozšírenejšie vonkajšie inhalačné alergény patria pele tráv. Keďže sú rozšírené vo všetkých oblastiach a majú dlhú dobu vypeľovania, sú pre alergikov závažným problémom.

Trávy kvitnú dlhé obdobie (5 až 7 mesiacov, v južných oblastiach aj viac). V našej oblasti začínajú obyčajne v máji. Na väčšinu tráv sú precitlivení takmer všetci “trávoví” alergici.

Medzi trávami existuje veľká skrížená reakcia – je ťažké posúdiť, na ktorú trávu je pacient skutočne alergický a ktorá je “len krížová”.

Trávy, ktorých pele spôsobujú alergie u nás

Raž siata, psinček biely, reznačka laločnatá, timotejka lúčna, pýr plazivý, lipnica lúčna, ovsík obyčajný, kostrava červená, psiarka lúčna, tomka voňavá, stoklas vzpriamený.

Buriny a byliny:

Palina pravá – vypeľuje sa od augusta do októbra, skrížená reakcia na koreňovú zeleninu.

Ambrózia – kvitne od augusta do októbra, dostala sa k nám z juhu a jej peľ je výrazne agresívny.

Púpava lekárska– kvitne počas celého leta, peľ nie je častým alergénom, ale treba s ním počítať.

Pŕhľava dvojdomá – vypeľuje sa od mája do septembra.

Múrovník – od mája do septembra.

Mrlík biely – jún až september.

Skorocel kopijovitý – kvitne od mája do septembra.

Zdroj: Shutterstock.com

Diagnostika

Podozrenie na alergickú nádchu alebo potravinovú alergiu

• Prick test – na vnútornú stranu predlaktia sa nakvapká niekoľko alergénov, v mieste roztoku lekár naruší kožu ihlou a signálom alergickej reakcie na daný alergén je začervenanie, opuch, svrbenie.

• vyšetrenie nosa a funkcie pľúc

Alergické reakcie sprostredkované protilátkami

Diagnóza sa stanovuje na základe klinického obrazu, exaktné overenie sa robí laboratórnym dôkazom špecifických protilátok.

Alergické reakcie sprostredkované bunkami

• epikutánne (náplasťové) kožné testy

• tuberkulínová reakcia

Liečba

• vylúčenie alergénu z prostredia

• Antihistaminiká – látky s antihistamínovým pôsobením (pri alergickej reakcii dôjde k zvýšeniu hladiny histamínu – dôležitý sprostredkovateľ skorej fázy alergickej reakcie a zápalu), znižujú cievnu priepustnosť, svrbenie a uvoľňujú hladké svalstvo.

• Imunoterapia – použitie alergénu na liečbu alergickej nádchy (alergénové produkty sú farmaceutické preparáty odvodené od vakcín, z prirodzene sa vyskytujúcich zdrojov, obsahujúcich alergény, najčastejšie bielkovinového pôvodu).

Kapacita farmakologickej liečby sa obmedzuje na vylúčenie alebo zmiernenie prejavov, avšak samotnú príčinu alergického ochorenia nelieči.

Pre alergikov je nepríjemným poznaním, že z hľadiska výskytu a množstva alergénov, je každý rok iný. Hlavnou príčinou je dnes nevyspytateľné počasie a množstvo peľových zŕn v ovzduší, ktoré sa príchodom teplejších dní začnú uvoľňovať.

Najnebezpečnejšie sú horúce a suché letné dni. Alergici by (podľa možnosti) nemali vychádzať von, prechádzať sa po poliach a lúkach, nešportovať (vhodné je kúpanie a lesná turistika), pozatvárať okná a dvere (nespať pri otvorených oknách), odstrániť koberce (často vysávať), bielizeň nesušiť vonku, všímať si predpoveď regionálnej peľovej služby. Ak sa zdržiavajú vonku, je dôležité chrániť si oči slnečnými okuliarmi, mať prikrývku na vlasoch. Po príchode domov je vhodná sprcha a umytie vlasov.

Ak vás trápi takýto problém, pozrite si aj tento článok:

Celoročná alergická nádcha a jej riziká

Literatúra

• Pružinec, P.: Alergia a antihistaminiká, Bonus, Bratislava, 2005

• Nouza, K.: Skrytá moc imunity, Osveta, 1985