Pľúcna artériová hypertenzia
Čo spôsobuje toto ochorenie?
PAH je závažné ochorenie, ktoré významným spôsobom zasahuje do života človeka postihnutého touto diagnózou a celého jeho okolia. Laici a často aj odborníci si ju zamieňajú s artériovou hypertenziou („vysoký tlak“), od ktorej sa však zásadne líši. Podstatou pľúcnej artériovej hypertenzie sú viaceré chorobné procesy - zmrštenie drobných pľúcnych tepien (artérií) a zmnoženie buniek v ich stenách, ktoré hrubnú. Zároveň sa vo vnútri ciev môžu vytvárať drobné krvné zrazeninky. Prvotný podnet, ktorý vyvolá tieto zmeny, ostáva stále neznámy. Výsledkom však je, že pravá komora srdca musí na to, aby prečerpala cez pľúca dostatočné množstvo krvi, vytvoriť vysoký tlak (hypertenziu), a tak vynakladať obrovskú námahu. Po čase pravá komora srdca toto preťaženie nezvládne a zlyhá. Navonok sa to prejaví ako dýchavičnosť pri fyzickej námahe, odpadávanie, opuchy nôh či hromadenie vody v tele. Keďže je to progresívne ochorenie, po čase sa pacient dostane do štádia, kedy prestanú lieky zaberať a zostáva už len transplantácia pľúc, na ktorú tiež nemôže byť každý pacient zaradený.
Pokrok v liečbe
Ešte prednedávnom sme boli v liečbe pacientov s pľúcnou artériovou hypertenziou prakticky bezradní. K dispozícii boli lieky, ktoré pomáhali týmto ľuďom len minimálne a nedokázali zvrátiť nepriaznivý a nezadržateľný priebeh ochorenia. V posledných rokoch sme sa však stali svedkami pokroku, keď sa do bežnej praxe dostali lieky, ktoré sú schopné zmierniť príznaky, zlepšiť kvalitu života, spomaliť priebeh choroby a snáď aj predĺžiť život pacientov. Dnes je liečba pacientov na Slovensku porovnateľná s vyspelým svetom.
Čím skôr sa s liečbou začne, tým je šanca na lepší výsledok vyššia. Liečba však naďalej ostáva zložitá, doživotná, finančne veľmi náročná a psychologicky vyčerpávajúca pre pacienta, jeho príbuzných, ale aj ošetrujúci personál a celú spoločnosť.
Problémy s diagnostikou
Ak chceme túto chorobu účinne liečiť, musíme ju včas odhaliť. Diagnostiku však sťažuje vzácny výskyt, ktorý spôsobuje, že mnohí lekári sa s touto chorobou počas svojej celoživotnej lekárskej praxe vôbec nestretnú a nemyslia na ňu. Príznaky sa navyše dajú ľahko zameniť s inými, omnoho bežnejšími chorobami, než je samotná pľúcna artériová hypertenzia, teda napr. ischemická choroba srdca, postihnutie chlopní srdca, ale aj chronický zápal priedušiek, astma, chudokrvnosť a ďalšie.
Na pľúcnu artériovú hypertenziu sa preto lekári nezvyknú zamerať hneď na začiatku diagnostického procesu. Treba na ňu myslieť najmä u pacientov, u ktorých ťažkosti pretrvávajú napriek bežnej kardiologickej a pneumologickej liečbe, u tých, kde závažnosť príznakov nezodpovedá miernym nálezom pri základných odborných vyšetreniach, či u pacientov z rizikových skupín (osoby so zápalovými reumatickými chorobami alebo vrodenými chorobami srdca).
Liečba pľúcnej artériovej hypertenzie je odborne, finančne, psychologicky aj organizačne mimoriadne náročná. Mohlo by sa zdať, že malý počet pacientov znižuje význam tejto choroby pre spoločnosť. Nízke povedomie o chorobe v laickej aj odbornej verejnosti, nepredvídateľný výskyt, často mladý vek postihnutých, oneskorené stanovenie diagnózy a náročnosť liečby z nej však robia závažný celospoločenský problém.
Čítajte viac:
