Antrax – slezinová sneť

Pôvodcom antraxu je Bacillus anthracis. Je to grampozitívna, aeróbna, spurulujúca hrubá palička. Spóry sa vytvárajú v pôde, tkanivách a exsudátoch uhynutých zvierat. V krvi, ani tkanivách žijúcich zvierat nevznikajú. Spóry ostávajú životaschopné v pôde aj niekoľko desaťročí.

Názov je odvodený od gréckeho slova antrakis (uhlie), pretože kožná forma ochorenia sa väčšinou prejavuje čiernymi rankami na koži.

Príznaky

Antrax prebieha s horúčkou hnačkami celkovými septickými príznakmi (horúčka, triaška, nekľud, porucha vedomia,
zýšená frekvencia dýchania, zvýšený srdcový rytmus, nízky tlak krvi, bledosť, žlté sfarbenie kože, drobné červené až fialové škvrny na koži, znížené vylučovanie moču).

Priebeh je akútny a bez liečby končí septikémiou (prítomnosť baktérií a ich toxínov v krvi).

Príčina vzniku

Zvieratá sa antraxom nakazia na pasienkoch, pri napájadlách apod., človek požitím potravín, mlieka. Častejšie je to vdýchnutím prachu a pri styku spredmetmi kontaminovanými B. anthracis. Ochorejú hlavne chovatelia dobytka, pastieri, mäsiari a pracovníci v kožiarstve. Inkubačný čas je 2 -  3, zriedka aj 8 dní.

Klasifikácia

Antrax sa prejavuje vo forme:

• kožnej (kožný antrax)
• pľúcnej (pľúcny antrax)
• črevnej (gastrointestinálny antrax)

Kožný antrax –  predstavuje viac ako 95% prípadov u ľudí. Spóry vstupujú cez malé poranenia kože. V priebehu niekoľkých dní sa vytvorí malá papula (pupienok), ktorá sa postupne mení na vezikulu (pľuzgier), ktorý je naplnený modročiernou tekutinou. Jeho prasknutie vedie k vzniku čiernej chrasty, tzv. malígnej pustuly. Tieto lézie (poškodenia, poranenia) sa nachádzajú na  rukách, predlaktí alebo hlave. Invázia do krvného obehu vedie k systémovému rozšíreniu baktérie.

Pľúcny antrax - vzniká následkom inhalácie spór B. anthracis, ktoré sú fagocytované (pohlcované) makrofágmi, kde germinujú (napučiavajú) a množia sa. Postihnuté bunky a mikro-organizmy sa lokalizujú v lymfatických uzlinách v hiloch (miesta vstupu ciev do orgánov). Pacient môže mať horúčku, nevoľnosť, bolesti svalov a neproduktívny kašeľ. Infekcia sa môže šíriť do krvi. Nastáva toxémia (prítomnosť toxínov v krvi – otrava krvi), nakoniec respiračné zlyhanie a cyanóza (modrasté až  tmavomodré sfarbenie kože a slizníc, pri vzostupe odkysličeného hemoglobínu). Smrť nastáva v priebehu 24 hodín. Táto forma antraxu je významná ako biologická zbraň.

Gastrointestinálny antrax - vzniká následkom konzumácie mäsa z infikovaných zvierat. Vedie k bakteriálnemu množeniu v gastrointestinálnom trakte, k invázii do epitelu a vzniku vredov na sliznici. Invazívne sa šíri do lymfatických uzlín a do krvi. Prienik do krvi spôsobí celkovú slabosť, šok a smrť.

Diagnostika

Na základe epidemiologickej anamnézy a klinického obrazu. Klinická diagnóza antraxu môže byť potvrdená priamym vyšetrením (čerstvé vzorky vezikulárnej tekutiny, tekutiny spod chrasty, krv – sa farbia polychrómovou metylénovou modrou a mikroorganizmus je identifikovaný na základe charakteristických tupých zakončení modročiernych paličiek s ružovým puzdrom). V prípade negatívneho nálezu je možné vzorku kultivovať na krvnom agare.

Liečba

Pri miernej, lokalizovanej, forme antraxu je liečba lokáln a perorálna (ústami) antibiotická terapia penicilínom alebo tetracyklínovými prípravkami.

Pri ostatných formách sa podávajú vnútrožilovo vysoké dávky G-penicilínu v kombinácii so streptomycínom.

Pri alergii na penicilín sa podáva erytromycín, tetracyklín alebo chloramfenikol.

Dôležité je liečbu začať čo najskôr!
Liečenie trvá 1 – 2 týždne, pri pustula maligna, pľúcnej a črevnej forme až 4 týždne, s následnou rekonvalescenciou.
Najnebezpečnejšia je pľúcna forma, často sa končiaca smrťou.

Prevencia

Spočíva hlavne v očkovaní zvierat, v bezpečnom odstraňovaní uhynutých zvierat v kafilériách, v kontrole ochrany hraníc, pri dovoze zvierat a zvieracích produktov. Na rizikových pracoviskách sa  zabezpečujú bezprašné prevádzky, používannie osobných ochranných pomôcok. V prípade vysokého rizika aj očkovanie.

Represívne opatrenia

Pri výskyte nákazy u zvierat sa vykonáva usmrtenie chorých zvierat a bezpečné zneškodnenie uhynutých, v kafilériách a dezinfekcia.

Pri výskyte ochorenia u ľudí – zabezpečiť hospitalizáciu chorého na infekčnom oddelení a aktívne vyhľadávať chorých a podozrivých z nákazy. Vykonáva sa ohnisková dezinfekcia, prípadne spálenie kontaminovaných predmetov).

Výskyt

V 19. storočí a prvej polovici 20. storočia bol antrax rozšírený u zvierat a časté boli ochorenia aj u ľudí. Po r. 1984 boli v Európe hlásené len ojedinelé ochorenia. Na Slovensku bol posledný prípad zaznamenaný v r. 1977 u pastiera oviec, ktorý sa nakazil od oviec z vlastného chovu.

Prognóza

Najpriaznivejšia prognóza je u kožnej formy antraxu. U pľúcnej a črevnej formy je neistá. Pri neskorej liečbe môže mať smrteľný priebeh. Čím skôr sa s liečbou začne, tým je prognóza pre chorého lepšia.

Literatúra

• Lékařská mikrobiologie, Praha: Marvil, 1996
• Ghaffar, A.: Zoonozisw, The Board of Trustees of the University of South Carolina, 2010
• Vademecum medici, 1985