Strach
Strach oddávna človeka chránil. Spôsobil, že človek utekal pred nebezpečenstvom. Sú určité situácie, pri ktorých je strach vrodený (atavistický strach) . Z vedeckých výskumov vyplýva, že primáti ( a teda aj človek) majú v mozgu sklon obávať sa prírodných javov, ktoré môžu ublížiť. Neexistuje však predispozícia osvojiť si strach z niečoho, čo nie je nebezpečné. Aj k aktivovaniu vrodených sklonov je potrebná sociálna skúsenosť. Z toho vyplýva, že existujú určité javy – búrka, tma, veľké dravé zvieratá, strach z ktorých je viac menej vrodený. Ostatné strachy sa naučíme pri pozorovaní druhých, pri prekonaní nepríjemnej skúsenosti s danými objektmi alebo situáciami. Napríklad pri zlej skúsenosti so psom sa na základe klasického podmieňovania vytvorí strach zo všetkých psov. Nebezpečenstvom je , že tento strach sa môže generalizovať – t.j. ak sa napríklad bojíme bielych krýs, postupne náš strach môže sa presunúť na všetky biele zvieratá.
Strach má veľké oči
Strach má veľký súvis so sugestibilitou, podporuje ju. Človeka, ktorý sa bojí, ľahko oklamú zmysly. Vidí alebo počuje to, čo v skutočnosti nie je, predstavuje si hrôzostrašné objekty, vidí a počuje skreslene. Práve sugestibilita je podkladom všetkých hrôzostrašných historiek a strašidelných príbehov. Keď má človek strach, hľadá ochranu, prosí o pomoc.
Strach sprevádzajú neurovegetatívne prejavy: zblednutie, chvenie, zrýchlené dýchanie, búšenie srdca, zvýšený krvný tlak, husia koža. Pri strachu sa vyplavuje adrenalín, ktorý dostáva organizmus do pohotovosti. Strach pripravuje jedinca na únik alebo obranu. Motivuje k vyhnutiu sa nebezpečenstvu alebo úteku pred ním. Ak to nie je možné, strach sa často mení na agresivitu. Silný strach dokáže narušiť logické myslenie.
Vývoj strachu
Od narodenia sa náš strach vyvíja od úľakových reakcií novorodenca k reakciám na zložitejšie situácie. Ako novorodenci sa zľakneme veľkého hluku, postupne sa bojíme odlúčenia matky alebo inej vzťahovej osoby , v predškolskom veku majú deti strach z rôznych reálnych i imaginárnych situácií, strach z neznámych ľudí, strach z krvi, z tmy. Asi v druhom roku života začíname mať obavu z hodnotenia druhými ľuďmi.
Strach môže mať rôznu intenzitu. Môže ísť o obavu, hrôzu až paniku. Na nebezpečné situácie reagujeme veľmi individuálne. Aj vnímanie nebezpečenstva je vysoko individuálne, závisí od našich predošlých skúsenosti a osobnostnej výbavy. Strach nadobúda aj rôzne formy:
- strach ako emocionálny stav – prežívaný v konkrétnej situácii a vyznačuje sa pocitmi napätia, nervozity, obáv a fyziologickým vzrušením.
- dlhodobá tendencia hodnotiť situácie ako ohrozujúce
- úzkostnosť ( v zmysle dispozície),
Strach z neznáma
Strach z niečoho neznámeho je prirodzený. Je ľahšie zvládnuť niečo čo sa deje, ako niečo čo sa ešte nestalo, je to len v našich predstavách. V tejto súvislosti je prítomný strach zo smrti. Smrťou a strachom z nej sa zaoberali mnohí filozofi a mnohé náboženstvá sú založené na posmrtnom živote, ako vyrovnávaní sa so strachom z konečnosti, zániku, hľadaní zmyslu života aj po smrti.
Tréma
Špecifickým druhom strachu je tréma. Vzťahuje sa k potrebe sebauplatnenia a pocitu úspešnosti. Je to strach z nedosiahnutia týchto potrieb. Je to teda strach pred verejným vystúpením, pred skúškou. Aj trému sprevádzajú rôzne príznaky ako : zvýšené potenie dlaní čela, zmeny pozornosti a myslenia, zvýšené napätie kostrového svalstva, vzrušenie. Tréma sa dá redukovať napríklad : zdokonalením prípravy až k pocitu istoty, hlbokým dýchaním, opakovaním nahlas, pomyslením na niečo, čo podporí naše sebavedomie, myslením na niečo príjemné.
Úzkosť
Ak v našom živote prevládne strach z nekonkrétneho, niečoho neurčitého, hovoríme o úzkosti. Úzkosť – nemá objekt, človek nevie čoho sa bojí. Úzkosť je nepríjemný zvierajúci pocit na hrudi, nekľud, predtucha, že sa niečo stane, ale neurčitá, bez predmetu. Anxiozita ( úzkostnosť) vzniká za rôznych okolností. Napríklad pri frustrácii. Sú anxiozity malé – v dennom živote ,ale aj veľké, pri neurózach a psychózach. Anxiozita je emočnou náplňou strachu. Napríklad pacient pred operáciou má strach z bolesti, smrti, keď sa však potvrdí, že operácia nie je potrebná, zmizne anxiozita i strach.
Generalizovanú úzkostnú poruchu charakterizuje nadmerná úzkosť, obavy o životné podmienky. Často je to úzkosť bez konkrétnej príčiny, niekedy viazaná na deti, peniaze a pod. Človek trávi väčšinu času v napätí, nevie sa uvoľniť.
Panické úzkostné poruchy sú charakterizované náhlymi záchvatmi úzkosti, ktoré sprevádzajú sčervenanie, búšenie srdca, potenie, tras, sucho v ústach. Postihnutý má strach zo smrti, snaží sa uniknúť z priestoru, v ktorom sa nachádza, má strach zo straty kontroly alebo vážnej psychickej poruchy.
Fóbia
Panický strach z určitých situácií. Panika ako taká je extrémny stupeň strachu. Predmetom fóbie môže byť čokoľvek. Fóbia je strach pred vlastným strachom a stratou sebakontroly.
Ako prekonať strach?
Ak sa bojíme niečoho, čoho je oprávnené sa báť, čo je pre nás nebezpečné, je dobré sa situácii vyhnúť. V niektorých prípadoch je dôležité naučiť sa strachu čeliť. V prípade úzkostí, trémy či fóbií existujú postupy na prekonanie a odstránenie strachu, ktoré sú individuálne a je dobré sa zveriť do rúk odborníka.
Zdroj
