S dušou v nemocnici – psychiatrická hospitalizácia

Zdroj foto: Shutterstock.com

Niekedy sa stáva, že psychické problémy sú tak závažné, že jedinou alternatívou na ich zvládnutie je hospitalizácia. Spektrum psychických problémov je veľmi široké a preto rozhodne neplatí, že na psychiatrii sa liečia len ľudia, ktorí trpia bludmi, halucináciami a bizarným správaním.

Špecifiká psychiatrickej hospitalizácie

Dĺžka: psychické problémy a symptómy poruchy majú spravidla hlbšie korene a sú vyústením dlhodobého vnútorného alebo vonkajšieho stresu, chemickej nerovnováhy v mozgu. Zmyslom hospitalizácie je upraviť stav pacienta tak, aby príznaky ustúpili, vymizli a on sa mohol vrátiť do bežného života. Preto je dĺžka hospitalizácie na psychiatrickom oddelení v priemere dlhšia ako na iných oddeleniach.

Prostredie: významným prvkom pri liečbe je pôsobenie prostredia. Zútulnenie nemocničného prostredia, tak, aby pozitívne vplývalo na pacientovu psychiku bohužiaľ nie je zatiaľ v súčasnosti častou realitou. „Dôležité je, aby sa architektonický celok čo možno najväčšmi približoval takému riešeniu, ktoré vyvoláva domácku atmosféru, alebo pripomína komfort rodinného penziónu. Nedá sa dosť zdôrazňovať, že psychiatrické oddelenia nie sú bežnými oddeleniami v užšom zmysle!“ (Reforma psychiatrickej starostlivosti, 1999)

Komplexná starostlivosť: súčasná psychiatria funguje na bio-psycho-sociálnom chápaní psychických porúch a preto je v v liečbe zahrnutý komplexný prístup: biologická liečba - lieky, psychoterapia, socioterapia, pracovná terapia, režimová liečba.

Delenie psychiatrických zariadení:

Posteľové psychiatrické zariadenie či psychiatrické oddelnie všeobecnej nemocnice alebo samostatnej psychiatrickej nemocnice s celým komplementárnym vybavením potrebným na modernú diagnostiku a terapiu

Denný psychiatrický stacionár – pacienti denne dochádzajú, nie sú hospitalizovaný. Liečba v dennom stacionári môže byť pokračovaním liečby po prepustení z hospitalizácie, akýsi medzistupeň pred návratom do ambulantnej liečby. V mnohých prípadoch je zaradenie do liečby denného stacionára voľbou pred hospitalizáciou.

Pre ľudí s chronickým psychickým ochorením, ktorí sú v dôsledku svojho ochorenia na invalidnom dôchodku existujú denné rehabilitačné strediská, chránené dielne, v ktorých sa môžu realizovať a zmysluplne tráviť čas v období, kedy ich stav nevyžaduje akútnu liečbu.

Personál
To aká je atmosféra a poskytovaná starostlivosť záleží na členoch ošterujúceho personálu. Záleží od každého jedného človeka. Aj v nemocnici so „ zlou povesťou“  môžu byť dvaja traja ľudia, ktorí svojim prístupom k jednotlivcom môžu prispieť k pozitívnemu vnímaniu hospitalizácie.
Počas hospitalizácie sa o pacientov starajú: lekári psychiatri, zdravotné sestry, psychoterapeuti, psychológovia, sociálni pracovníci, pracovní terapeuti, ošetrovatelia.

Režim oddelenia
Vo všeobecnosti režim každého oddelenia dodržiava určité postupy: vizity, ranné komunity ( sedenia pacientov s ošetrujúcim personálom), skupinové terapie, individuálne terapie, psychiatrické vyšetrenia, poskytuje záujmové aktivity, pracovnú terapiu, pohybové aktivity.

Pojmy, z ktorých ide obava

Nedobrovoľná hospitalizácia
V prípade pacientov v akútnej fáze psychózy, ťažkej depresie alebo mánie je hospitalizácia nevyhnutná z hľadiska potreby odoznenia akútnych symptómov ako bludy, halucinácie, suicidálnych myšlienok, príliš exhaltovaného správania, nekontrovateľných impulzov vedúcich k nežiadúcemu správaniu.

Ľudia s psychotickým ochorením si v akútnej fáze neuvedomujú svoje ochorenie. To svet sa im zdá byť iný, nerozoznávajú medzi realitou a vlastnými predstavami. V prípade ohrozenia vlastného života alebo života existuje možnosť nedobrovoľnej hospitalizácie. V praxi to znamená, že ambulantný psychiater, niekedy  záchranná služba, príbuzní odvezú pacienta do nemocnice napriek jeho nesúhlasu. Niekedy je nevyhnutná asistencia polície, na zvládnutie agresivity. Sú to naozaj hraničné situácie, bohužiaľ často krát nie je iné východisko.

Pacient však nezostáva „zatvorený na psychiatrii“ bez svojich práv. Po odoznení najakútnejšieho stavu je na oddelení navštívený zástupcom súdu, ktorý prešetrí, či nedobrovoľná hospitalizácia bola v súlade s právami. Pacient svojim podpisom potvrdí alebo nepotvrdí súhlas s hospitalizáciou. Stáva sa zriedka, že pacient odmieta zostať na oddelení, lebo nastavenie na lieky väčšinou spôsobia upokojenie a zmiernenie najakútnejších symptómov.

Zamknuté dvere
V reforme psychiatrickej starostlivosti z roku 1999 sa píše: „Ideálne by bolo, keby sa dalo vyhnúť akémukoľvek zamykaniu pacienta na izbe či na oddelení. Dalo by sa to dosiahnuť tým, že nepokojní alebo zmätení pacienti by mali pridelenú celodenne jednu sestru alebo ošetrovateľa.“

Samozrejme takáto možnosť je v rámci súčasného stavu nedosiahnuteľná. V zmysle humanizácie niektoré oddelenia riešia situáciu uzavretím oddelenia pre akútnych pacientov (uzavreté znamená, že oddelenie je uzamknuté, aby nemohli pacienti svojvoľne opúšťať priestory oddelenia).

V iných nemocniciach sú spolu pacienti s ťažšími aj ľahšími formami psychických porúch – čo na jednej strane prináša neizoláciu „ťažších pacientov“, na druhej strane však „ľahší pacienti“ nesú daň za to, že sa nemôžu voľnejšie pohybovať.

Prioritou je ochrana pacienta, hoci to môžu pacienti vnímať ako obmedzovanie
Byť hospitalizovaný na psychiatrii nie je nič príjemné a mnohých táto skúsenosť poznačí na celý život. Treba si však uvedomiť, že cieľom je stabilizácia zdravotného stavu a nastavenie na farmakologickú liečbu, ktorá by v podmienkach ambulantnej starostlivosti bola nereálna.

Pojmy, ktorých sa pacienti obávajú

Elektrošoky - Elektrokonvulzívna terapia (ECT). Základom liečby ECT je vyvolávanie tzv. epileptiformných záchvatovpomocou striedavého elektrického prúdu. Tento prúd je upravený na hodnoty 300-400 mA a s frekvenciou 50 Hz, ktorý sa aplikuje 0,2 až 1,5 sekundy. Výkon sa robí v celkovej anestézii, takže pacient zákrok vôbec nepociťuje.  

Využíva sa najmä pri liečbe: ťažkej depresie (nebezpečenstvo samovraždy, netolerancia antidepresív resp. tzv. farmakorezistentné depresie); mánie (najmä s veľmi výraznou psychomotorickou vzrušenosťou alebo taktiež s odolnosťou na lieky); ak je  nedostatočná alebo chýbajúca odpoveď na liečbu pri schizofrénii alebo pri liečbe schizoafektívnych porúch; farmakorezistentných  katatonických stavov.

Skúsenosti ľudí, ktorí prešli ECT sú rôzne, najmä čo sa týka nežiadúcich účinkov. Môže nastať narušenie krátkodobej pamäte, bolesti hlavy, dezorientácia, ktoré však po čase ustúpia. V každom prípade však táto liečba zaručí rýchly ústup symptómov a skrátenie hospitalizácie.
Psychoterapeutické a psychosomatické oddelenia.

Predsudky a stigmatizácia psychiatrického ochorenia

Práve tie sťažujú ľuďom prijatie skutočnosti, že potrebujú liečbu, ako aj vyrovnanie sa s pobytom v nemocnici po návrate domov. Vzájomná tolerancia a rešpekt môžu pomôcť búrať predsudky a uľahčiť život ľuďom s psychickou poruchou. Hovorí sa, že „psychiatrickí pacienti“ trpia svojou chorobou dvakrát – s príznakmi, ktoré prináša a s postojmi okolia.

Na záver slová švajčiarskeho psychiatra prof.Dr.med. Christiana Mullera: „Úroveň vývoja určitej spoločnosti sa dá merať podľa toho, či sa v rámci svojej zdravotníckej politiky, a tým aj v rámci psychiatrických inštitúcií, vie diferencovane vyrovnať s individuálne vždy odlišnou problematikou svojich duševne trpiacich spoluobčanov.“

Použité zdroje:

Hašto, Breier, Černák, Rakús et al.: Reforma psychiatrickej starostlivosti v SR, Trenčín 1999
Schizoafektívna porucha.webnode.sk