Potravinová alergia

Alergény môžeme definovať ako chemické, fyzikálne alebo biologické faktory vyskytujúce sa v životnom prostredí, ktoré u citlivej – hypersenzitívnej časti populácie vyvolávajú alergické reakcie. Schopnosť alergizovať závisí od druhu alergénu, jeho množstva, doby pôsobenia, miesta vstupu a od stupňa precitlivenosti daného organizmu.

Na precitlivelosti – hypersenitivite sa podieľa aj zložka genetická. Alergia je teda neprimeraná reakcia imunitného systému, ktorá sa prejavuje len u precitlivelých – hypersenzitívnych jedincov. Podmienkou je opakovaný styk organizmu s vyvolávajúcim alergénom pôsobiacim z vonkajšieho prostredia.

Potravinová alergia

Potravinová alergia je špecifická reakcia organizmu na potravinu resp. jej komponenty, ktoré aktivujú imunitný systém. Na určitý druh potraviny reagujú len jedinci s tzv. predispozíciou.⁶Reakcie na potravinový alergén môžu byť tráviace, kožné a respiračné.

Princípom potravinovej alergie je fakt, že imunitný systém všeobecne ochraňuje organizmus pred cudzorodými látkami a snaží sa ich z organizmu eliminovať. Alergia na potraviny prebieha buď vo forme imunitnej reakcie protilátkovej – tzv. IgE (produkujú sa protilátky triedy IgE), alebo celulárnej – bunkovej označovanej ako non-IgE.

Iným a rozdielnym pojmom je intolerancia potravín, ktorá predstavuje abnormálnu fyziologickú odpoveď pri spracovávaní potravín a do ktorej nie je imunitný systém zapojený.³ Mechanizmus potravinovej intolerancie môže byť rôzny, najčastejšie ide o chýbanie enzýmu. Chýbanie enzýmu laktáza vedie ku stavu. ktorého príkladom je tzv. laktózová intolerancia, pri ktorej v črevnom epiteli a klkoch chýba enzým laktáza.

Potravinová intolerancia má takmer vždy príznaky v tráviacom trakte. Nerozložená laktóza sa dostáva do čreva, kde pôsobí veľmi dráždivo. Laktóza je prítomná v mlieku všetkých cicavcov, v kravskom mlieku sa nachádza 4,8 % laktózy v materskom mlieku 7,5 %.

Potravinové alergény

Potravinové alergény sa stali predmetnom kontroly v potravinovom reťazci a smernica EU udáva ich nutné uvedenie na obale pre konzumenta v procese označovania a pri labelizácii potravín v záujme ochrany zdravia spotrebiteľa.

Literatúra

• André, F., André, C., Colin, L., Cacaraci, F., Cavagna, S.: Role of new allergens and of allergens consumption in the increased incidence of food sensitisations in France. Toxicology, 93, 1994, p. 77-83.
• Barrie, S.: Food allergies. In Textbook of Natural Medicine. Edited by Pizzorno, J. E. Jr and Murray, M. T. Second edition, Churchill Livingstone, London, 1999, p. 453-460.
• Blades, M.: Food allergy and food intolerance. Food Science and Technology Today, 10(2), 1996, p. 82-86.
• Codex Alimentarius Commission. Discussion paper on "Criteria for the selection of commonly allergic foods for labelling purposes". Document CX/FL 98/5-CRD, 18th May 1998, p. 16.
• EC directive 2003/89, Annex IIIa, Journal of EC, 2003 5, p. 232- 138.
• Hefle, S. L.: The chemistry and biology of food allergens. Food Technology, 22, 1996, p. 86-92.
• Henriksen,C., Eggesbo, M., Halvorsen, R., Boten, G. Nutrient intake among two-year-old children on cow's milk restricted diets. Acta Paediatrica, 89(3), 2000, p. 272-278.
• Hourihane, J.O, Bedwani, S.J, Dean, T.P., Warner, J.O. Randomised, double-blind, crossover challenge study of allergenicity of peanut oils in subjects allergic to peanuts. British Medical Journal, 314, 1998, p.1084-1088.
• Lancet: Supplement on asthma. 350(suppl. II), 1997, p. 1-27.
• Luyt, D.: Nut allergy in children: investigation and management. Journal of the Royal Society of Medicine, 93, 2000, p. 283-288.
• www.cfsan.fda.gov/~dms/alrgqa.html
• www.efsa.eu.int
• www.svssr.sk/sk/legislativa/kodex/kodex.asp