Problém rizika rakoviny v pracovnom a životnom prostredí
Stále intenzívne je v súčasnosti diskutovaná problematika genetického rizika chemických látok a ostatných rizikových faktorov. Dosť často dochádza k názorovým rozporom medzi odbornými pracovníkmi. Tieto rozpory vznikajú v dôsledku podcenenia respektíve preceňovania vplyvov chemických faktorov na ľudský genofond. Polemiky vznikli, nakoľko dochádzalo pri iluzórnych perspektívach budovania priemyselnej spoločnosti k preceňovaniu možností auto regulačných mechanizmov v ekosystémoch. Nebola dostatočne braná do úvahy vyčerpateľnosť prírodných zdrojov. Preferovali sa neohraničené možnosti priemyslovej výroby potrebné pre ekonomický rozvoj spoločnosti.
Civilizačná ilúzia sa potvrdila v každodennej praxi, najmä v priemyslovo najvyspelejších krajinách. Vývoj vedecko-technickej revolúcie prináša nárast tempa priemyslovej výroby a s tým súvisiace aj niektoré negatívne zmeny v životnom prostredí. Ako jeden z najvážnejších problémov sa javí narušenie rovnováhy v ekosystémoch v dôsledku chemického znečistenia životného prostredia.
Industrializácia nám prináša ruka v ruke rozšírenie ponuky trhu / v oblasti kozmetiky, priemyselných výrobkov, potravinových zložiek, obalových druhov, hnojív, liečiv, hormónov, konzervačných látok, pesticídov, čistiacich prostriedkov, strojov, automobilov a podobne /a zvyšovanie kontaminácie prostredia v dôsledku ich používania a vzniku rôznych odpadových produktov.
Vedomosti, ktoré sú overené a platné v tejto dobe naznačujú, že s rastúcim znečisťovaním životného prostredia a kontamináciou biosféry môže dochádzať k riziku mutagénnych poškodení populácie, ktorá žije v takomto exponovanom prostredí. Genotoxicita mutagénnych chemikálií je považovaná za jedno z všeobecných rizík pre ľudskú populáciu. U organizmov exponovaných mutagénnom sú zmeny vyvolávané najmä v zárodočných a somatických bunkách. Poškodenia majú vplyv na vznik dedičných ochorení, lebo tieto sú podmieňované indukovanými mutáciami v zárodočných bunkách a vznikom neplnohodnotných gamet. Okrem toho výsledky experimentálnych štúdií potvrdili, že poškodenia genetickej informácie somatických buniek, môžu ovplyvniť začiatok malígnych nádorových ochorení - rakoviny.
Lekárska starostlivosť a zlepšené sociálne podmienky obmedzujú vplyv biologicko ekologických faktorov v ľudskej populácii. Problematickým v súčasnosti je nebezpečná kumulácia - hromadenie vznikajúcich mutácií, ktoré sú závislé od miery novo vznikajúcich mutácií kontamináciou životného prostredia. Nárast znečisťovania prostredia priamočiaro podmieňuje rast genetickej záťaže. Nutnosť posudzovania chemických zlúčením ako aj iných novo stanovovaných faktorov mutagénneho vplyvu v pracovnom a životnom prostredí sa od roku 1984 dostal do popredia úloh hygienickej služby.
V dôsledku nahromadenia teoretických poznatkov v oblasti molekulárnej biológie a genetiky sú vytvorené predpoklady pre hodnotenie genotoxických chemických agens inak ako len tradičnými toxikologickými postupmi. Rozvoj hodnotenia genotoxicity faktorov vonkajšieho prostredia je zameraný dvomi smermi. Jedná sa o rozpracovanie jednoduchých metód detekcie - stanovenia mutagenity chemických látok na úroveň umožňujúcu ich využitie v bežnom hygienickom dozore. Používané testovacie systémy, musia spĺňať kritériá validity získaných výsledkov a možnosť posúdenia interakcií chemických látok v komplexe faktorov životného prostredia a premien v cicavčom organizme.
Ďalšia možnosť pre posudzovanie genetického rizika chemických faktorov vonkajšieho prostredia je monitorovanie frekvencie dedičných zmien a rozsah účinku mutagénov v populácii. Najväčšou slabinou je, že často sa nedá nájsť jasný príčinná - kauzálna súvislosť medzi mierou genetickej záťaže a mutagénnym účinkom faktorov vonkajšieho prostredia. S ohľadom k uvedenému sa pri testovaní dáva dôraz na rozšírenie chemických látok v prostredí, k štruktúre exponovaných skupín obyvateľstva a k ekonomickému významu. Preto je stále viac odporúčané odborníkmi komplexné - celkové hodnotenie kontaminácie- znečistenia životného prostredia chemickými látkami (analýza mutagenity vody a ovzdušia).
Pozitívnym príkladom možnosti riešenia tejto problematiky je nedávno v televízii zdôrazňovaná problematická kauza zistenia mutagénneho rizika z ovzdušia v Ostravskej oblasti. Jej riešenie, odborníkmi z Výskumného ústavu experimentálnej medicíny AV ČR v Prahe, priviedlo českých kompetentných vládnych pracovníkov venovať pozornosť Ostravskému regiónu s následnými ozdravovacími opatreniami. Skupina odborníkov pod vedením MUDr. Radima J. Šráma, Dr.Sc.sa uvedenej problematike venovala aj v Programe ZNEČIŠTĚNÍ OVZDUŠÍ A ZDRAVÍ , který bol financovaný z prostriedkov MŽP ČR (VaV 340/2/00).
Zodpovedný postup vedie pri interpretácii výsledkov k úvahe o aditívnom – prídavnom alebo synergickom - spolupôsobiacom pôsobení komplexu látok vyskytujúcich sa v prostredí. Taktiež dobrá analýza zistí či došlo k zosilneniu mutagénneho efektu vplyvom aj iných faktorov a to fyzikálnych chemických (ako sú fotochemické reakcie) a tiež životosprávnych faktorov, respektíve výskytu určitých zdravotných problémov(zápalové procesy, alergie atd.).
Z hľadiska zásad platných pre testovacie systémy je potrebné mať na zreteli ich materiálnu a technickú nenáročnosť, spektrum genetických zmien, ktoré môžu byť zistené a vplyv metabolických procesov na mutagenitu testovanej látky. Charakteristika testovaného objektu umožňuje reprodukovateľnosť- opakovateľnosť výsledkov.
Práca o metódach a dôležitosti monitoringu mutagénnych faktorov je predkladaná čitateľom na zamyslenie. Potreba ochrany metód genetickej toxikológie súvisí s vývojom v dnešnej spoločnosti, kde sa plánuje redukcia pracovných miest pre úsporné ekonomické opatrenia štátu, čo je v globále isto správne riešenie. K znižovaniu pracovných miest, by však malo dochádzať v prvotne nepotrebných alebo počtom prezamestnaných odboroch a rýchlo nahraditeľných postupov. No nevhodný je často jednoducho, neodborne používaný paušálny postup numerického riešeniu tejto ekonomickej problematiky.
V hygienickej službe, ktorá sa premenovala na Úrady verejného zdravotníctva hrozí v súčasnosti taktiež redukcia pracovných miest. Pri redukovaní počtu pracovníkov na oddeleniach genetických toxikológií, je situácia v súvislosti s trendom nárastu nádorových ochorení a s realitou možnosti využívania testov mutagenity pre preventívne zabránenia rizika mutagenity respektíve karcinogenity, dosť alarmujúca. V celej Slovenskej republike sa počet vyškolených špecialistov, ktorí rutinne ovládajú testy mutagenity pohybuje okolo 10. Testy mutagenity (CALPL - cytogenetická analýza ľudských periférnych lymfocytov, Amesov test jednotlivých zložiek životného a pracovného prostredia a biologického materiálu), nie sú s ohľadom na náklady pri liečbe nádorových ochorení drahé, ale sú náročné na vzdelanie a prax hodnotiacich pracovníkov. Dúfame, že podobne ako v susednej Českej republike sa zložky hygienickej služby, ktoré monitorovali dlhé roky riziko karcinogenity v pracovnom a životnom prostredí zachovajú vo funkčnej podobe, aby mohli naďalej plniť svoju preventívnu úlohu.
V závere chcem vysloviť poďakovanie všetkým spolupracovníkom z genetických toxikológií v Čechách aj na Slovensku. Týmto príspevkom sme chceli tiež oživiť spomienku na úspešnú prácu Prof. Ľubomíra Dobiáša, DrSc., ktorý uvedenú problematiku rozpracoval nielen v Českej republike, ale bol spolupracovníkom a nestorom aj na Slovensku. Z jeho práce sme čerpali podklady pre tento príspevok.
