Úzkosť

Úzkosť je celková reakcia na situáciu zvýšenej záťaže, keď sa cítime byť ohrození, a/alebo keď nie je zrejmá správna reakcia na situáciu, alebo je vyústenie situácie neisté. Za takýchto okolností je úzkosť normálnou adaptívnou reakciou nielen u človeka ale aj u zvierat.

Nadmerná, neprimeraná či chronická úzkosť môže byť symptómom i hlavným príznakom viacerých psychických porúch. Niekedy sa úzkosť viaže na konkrétne a ohraničené situácie či objekty – vtedy ide o tzv. špecifické fóbie napríklad strach z pavúkov, či z výšky, či strach, ktorý sa týka spoločenských situácií tzv. sociálna fóbia.

Úzkosť ako príznak psychickej poruchy môže mať chronickú a nešpecifickú povahu a súvisieť s rozličnými neopodstatnenými obavami (pozri generalizovaná úzkostná porucha). Extrémnym príkladom úzkostnej reakcie sú akútne prejavy panickej poruchy. Vyššie zmienené poruchy zaraďujeme k úzkostným poruchách, keďže silná a neprimeraná úzkosť je dominantným príznakom týchto porúch.

Zvýšená a dlhotrvajúca úzkosť sa však nevyskytuje len pri úzkostných poruchách ale aj pri mnohých ďalších psychických poruchách – veľmi typicky pri depresii, ale aj psychotických poruchách či demenciách. Tu tvorí úzkosť súčasť celkového obrazu danej poruchy, pričom ide skôr o reakciu na niektoré iné symptómy či príznaky poruchy (napr. pri demencii sa úzkosť objavuje v súvislosti so zlyhávaním pri bežných činnostiach, ktoré si postihnutý uvedomuje, pri psychózach sa môže úzkosť objaviť ako následok narušeného vnímania napr. halucinácií, či vplyvom chorobných presvedčení bludov – napr. že ma niekto prenasleduje a usiluje mi o život a pod.).