Zdroj foto: Shutterstock.com
Pojem agorafóbia pochádza zo spojenia gréckych slov agora – priestranstvo, trh a fóbia – strach. Agorafóbia je úzkostná porucha (fóbia), ktorá sa prejavuje, silným strachom v situáciách ako je preprava v MHD, pohyb v obchodoch a obchodných domoch či na verejných priestranstvách, najmä ak je takto trpiaci človek presvedčený, že by z danej situácie nemohol uniknúť, alebo že by mu v prípade nevoľnosti nebola poskytnutá pomoc.
Osoba s agorafóbiou sa snaží takýmto situáciám vyhýbať, napriek potenciálne nepríjemným následkom (napr. nedocestuje do práce a podobne). Predstava niektorej z uvedených situácií vyvoláva sama o sebe u pacienta silnú úzkosť a obavy so sprievodných prejavov úzkosti. V prípade, že je osoba s agorafóbiou exponovaná niektorej z uvedených situácií, znáša to s úzkosťou až hrôzou a môžu sa u nej vyskytovať rozličné telesné a psychické prejavy úzkosti, ktoré môžu nadobudnúť až charakter panického záchvatu.
Odhady výskytu agorafóbie v populácii sa pohybujú v priemere okolo 5-10% (celoživotná prevalencia). Agorafóbia sa vyskytuje asi dvakrát častejšie u žien ako u mužov. K najčastejšiemu nástupu príznakov agorafóbie dochádza v rannej adolescencii s kulumáciou okolo 30. roku života a so zhoršovaním príznakov vo vyššom strednom veku.
Osoby s agorafóbiou trpia dvomi odlišnými typmi úzkosti – silnou až panickou úzkosťou v prípade, že sa ocitnú v jednej z predmetných situácií a anticipačnou (očakávajúcou) úzkosťou, že by sa mohli ocitnúť v podobnej situácii, trpieť rôznymi príznakmi úzkosti či dostať panický záchvat.
Súčasťou agorafóbie, ale tiež panickej poruchy býva aj takzvaná citlivosť na prejavy úzkosti (angl. anxiety senzitivity), čo je zvýšené vnímanie telesných symptómov úzkosti s výraznými obavami, že by sa tieto symptómy mohli prudko zhoršiť, byť neznesiteľné či nezvládnuteľné.
Situácie, ktoré spúšťajú záchvat úzkosti pri agorafóbii bývajú typicky: pobyt v zaľudnenom priestore (obchodný dom, cestovanie v dopravných prostriedkoch), pohyb mimo domu, pohyb na verejných priestranstvách, najmä ak sa táto situácia spája s pocitom, že z nej pacient nemôže uniknúť, že by mu v prípade potreby nebola poskytnutá pomoc, a/alebo že by sa strápnil.
Telesné symptómy úzkosti ako:
Psychické príznaky:
Zdroj foto: Shutterstock.com
Agorafóbia patrí k poruchám, ktoré majú pravdepodobne odlíšiteľnú genetickú zložku, čo ale neznamená, že sa porucha aj automaticky u človeka prejaví. Existuje zvýšené riziko prejavenia sa agorafóbie, ak sa v rodine vyskytuje príbuzný s agorafóbiou či panickou poruchou – čo sú poruchy, ktoré zdieľajú spoločné genetické vlohy. Za dôležité rizikové faktory je považovaný aj temperament, ktorý je charakterizovaný úzkostlivosťou, bojazlivosťou, silnou strachovou reakciou na nové a neznáme situácie, citlivosťou na telesné pocity.
Keďže temperament je silne dedičným súborom prejavov, určité odhady náchylnosti k úzkostným poruchám vrátane agarafóbie je možné pozorovať už v prvých rokoch života dieťaťa (tzv. behaviorálna inhibícia – tendencia reagovať silnou úzkosťou, paralýzou v novej, neznámej situácii, a snaha sa takýmto situáciám vyhýbať). Silné a chronicky stresujúce situácie spojené s úzkosťou a bezmocnosťou v detstve môžu tiež vytvárať riziko pre vznik agorafóbie (ale aj inej úzkostnej poruchy či depresie) v neskoršom veku.
Agorafóbiu diagnostikuje odborník – psychiater na základe vyšetrenia pacienta, kde hrá kľúčovú úlohu osobná anamnéza pacienta, výskyt ťažkostí, ich frekvencia, a tiež rodinná anamnéza. Diagnosticky je potrebné agorafóbiu odlíšiť od špecifickej fóbie aj od sociálnej fóbie.
Neexistuje biologický – medicínsky test na diagnostiku agorafóbie. Agorafóbia sa diagnostikuje na základe ťažkostí pacienta, ich závažnosti a trvania.
V prípade agorafóbie sa v rámci predpokladov o genetických faktoroch, ktoré prispievajú k vzniku agorafóbie nedá hovoriť o pravej prevencii. Určitou prevenciou môže byť výchova dieťaťa najmä v prvých rokoch života zameraná na bezpečné, nestresujúce prostredie a povzbudzovanie dieťaťa k vlastnej aktivite a nenásilné prekonávanie strachu a zvládanie nových situácií.
Ak sa u dieťaťa prejavuje silný strach (fóbia) z nových situácií, celková bojazlivosť a snaha vyhýbať sa novému, môže to byť známkou určitej citlivosti k rozvoju úzkostných porúch. Takisto silné a stresujúce situácie spojené s úzkosťou a bezmocnosťou môžu vytvárať riziko pre vznik agorafóbie (ale aj inej úzkostnej poruchy či depresie) v neskoršom veku – systematicky sa venovať dieťaťu, ktoré takúto situáciu prekonalo a dávať mu najavo podporu a lásku, môže byť určitý ochranný faktor.
Agorafóbia sa lieči najmä podávaním antidepresív, ktoré potláčajú príznaky poruchy a dlhobým užívaním sa predchádza návratom príznakov. Na krátky čas, či v prípade potreby je možné aj podávanie liekov proti úzkosti, ale pri ich dlhšom a pravidelnom podávaní hrozí riziko vytvorenia tolerancie a závislosti. Súčasťou liečby sú aj psychoterapeutické postupy zamerané na zvládanie každodenných problémov, nácvik správania, za účinné sú považované postupy tzv. kognitívne-behaviorálnej psychoterapie.
V prípade neliečenia sa agorafóbia môže chronifikovať, aj keď porucha sama o sebe má tendenciu ku kolísavému priebehu (lepšie a horšie obdobia). Ak je významnou súčasťou agorafóbie silná či panická úzkosť, je podľa možnosti potrebné eliminovať vyvolávajúce činiteľe, čo môže byť napríklad aj príjem kofeínu a príbuzných látok v káve, čaji či kolových nápojoch. Vo vysokom percente prípadov sa pri správnej a pacientom dodržiavanej liečbe podarí významne potlačiť príznaky agorafóbie a pacient môže bežne fungovať.
Agorafóbia dokáže významne narušovať životný štýl človeka, ktorý ňou trpí. V extrémnych prípadoch sa takáto osoba bojí ísť vôbec z domu a ak sa pohybuje vonku, neustále pociťuje úzkosť z toho, že by sa mohla objaviť silná úzkosť a/alebo že by v prípade nevoľnosti ostal bez pomoci alebo by sa strápnil. Takáto anticipačná úzkosť (fóbia) je sama o sebe veľmi nepríjemná a zvyšuje riziko vzniku panickej úzkosti (pozri aj panická porucha).
Patrik.m, ty si teda riadny primitiv, nemas ani sajnu, co to v skutocnosti znamena, mat takto choreho cloveka v rodine. Ja mam, ale zjavne nema vysvetlovat ti, co to v reale znamena.
Nie som zlomyselny, ale uprimne ti zelam, aby sa u teba vyvinula akakolvek fobia. Ak budes napr arachnofobik, rad budem na teba hadzat pavuky a potom sa mozme bavit o tom, ako si sa vdaka tomu vyliecil.
Teda Patrik, takyto komentar.....ani ako vtip neprejde.....
Zrejme si mlady a zdravy....No žial takto chory ludia to nemaju preto,žeby nevedeli čo od dobroty robiť.....
Nech je odpustene tebe/vam ktori nevedia čo hovoria....
ahoj ziskal som fobiu casom, ked som sa prestahoval do ganksta stvrte teraz nemozem von ani medzi obcanou a mam strach ked idem do obchodu hladam cesty aby som sa vyhol obcanom,a uz ma to pohltilo tak ze som sa uzatvoritil na tolko ze nemozem ist na zachod,dalsia vec ze uz 5 rokou nemozemom si vybavit obciansky preukaz mam strach a paranoiu ze sa nieco stane
