Dystýmia

Zdroj foto: Shutterstock.com

Depresia je častá a závažná psychická porucha, ktorá sa prejavuje poruchou nálady, chorobným smútkom a znížením prežívaním pozitívnych pocitov. Sprievodným javom depresie sú aj ďalšie symptómy – úzkosť, poruchy spánku (najmä ranné budenie spojené s silnou depresiou), poruchy pozornosti, celková spomalenosť a iné. Približne každý desiaty dospelý človek trpí v nejakom období života príznakmi, ktoré sú diagnostikovateľné ako depresívna porucha. Rozoznávame viacero podtypov depresie, podľa prevažujúcich symptómov a vývinu poruchy v čase. Depresia sa lieči najmä dlhodobým užívaním antidepresív, ktoré potláčajú príznaky depresie a bránia ďalšiemu prepuknutiu poruchy. Pri ľahších formách, a ako doplnková liečba pri ťažších formách, sa používa aj psychoterapia. Depresia sa v súčasnosti považuje za dobre liečiteľnú poruchu.

Definícia a princíp fungovania

Dystýmia je porucha nálady, ktorá sa prejavuje dlhodobou depresívnou rozladenosťou a podráždenosťou. Chronicky sa zvyknú vyskytovať aj poruchy spánku, ako sú nespavosť, ale aj zvýšená spavosť. Na rozdiel od depresie máva o niečo menej výraznú hĺbku, na druhej strane má tendenciu k dlhodobému chronickému priebehu (depresia sa zvyčajne prejavuje vo fázach). Porucha sa rozvíja od neskorej puberty, resp. ranej dospelosti. Keďže sa v tomto období osobnosť človeka ešte vyvíja a prejavy dystýmie nemusia mať hĺbku príznakov veľkej depresie (depresia), nie je ľahké ju rozoznať ako poruchu. To vedie k poddiagnostikovaniu dystýmie a k tomu, že mnohí ľudia trpia dlhé obdobia týmito príznakmi bez adekvátnej starostlivosti, čo môže k dlhodobému utrpeniu pacientov a k riziku častejších akútnych depresií.

Osoby s dystýmiou trávia veľa času dumaním a negatívnym uvažovaním, ktoré je na chvíľu odkloniteľné, ale zvyčajne sa k nemu opäť vracajú. Ľudia s dystýmiou bývajú voči okoliu podráždení, precitlivelí a majú tendenciu sa skôr izolovať, trpia nízkym sebavedomím a nerozhodnosťou. Medzi odborníkmi nie je celková zhoda, čo sa týka významu a zaradenia dystýmie. Niektorí poukazujú na to, že dystýmia sa môže vyskytnúť spolu s depresívnou poruchou a takýto stav nazývajú dvojitá depresia. Iní považujú dystýmiu za prejav depresívnej poruchy.

Prečítajte si tiež:

• Aký je rozdiel medzi depresiou a melanchóliou?
• 10 otázok o depresii - odpovedá psychológ
• Antidepresíva

Príznaky

Dystýmia zvyčajne začína v rannej adolescencii. Podľa výskumných odhadov sa dystýmia vyskytuje približne u 5 % populácie. Dystýmia je asi trikrát častejšia u žien ako u mužov.

Typické príznaky dystýmie zahrňujú:

• depresívnu náladu (depresia), ktorá je prítomná po väčšinu dňa a v chronickej forme,
• znížený apetít alebo prejedanie,
• znížený spánok alebo zvýšená spavosť,
• nízku hladinu energie,
• dlhodobý pocit únavy,
• nízke sebavedomie,
• nerozhodnosť,
• poruchy pozornosti.

Pri dystýmii sa môžu vyskytovať aj ďalšie symptómy:

• vyhýbanie sa a kritickosť či podráždenosť vo vzťahu k okoliu,
• chronické sťažovanie sa na zdravotný stav,
• dlhodobý pocit telesnej i psychickej ťažoby a "paralýzy".

Symptómy sa vyskytujú dlhodobo (mesiace až roky) bez výraznejšieho prerušenia či spontánneho zlepšenia. Príznaky by nemali byť dôsledkom telesných zdravotných problémov.

Rizikové faktory

Ako pri iných psychických poruchách, je vyššie riziko výskytu dystýmie u ľudí, ktorých príbuzní trpia dystýmiou či niektorou z depresívnych porúch (depresia). Niektoré dlhodobé výskumy naznačujú, že k dystýmii prispieva dlhodobý dysfunkčný výchovný štýl vo vzťahu k dieťaťu, ktorý je charakterizovaný výraznou kritickosťou, znižovaním sebavedomia a "zhadzovaním", nedostatočným oceňovaním či celkovým odmietaním dieťaťa a jeho správania. Klasickým problémom je však odlíšenie genetických príčin (na základe ktorých sa tak môže správať aj rodič) a vplyvov výchovy.

Diagnostika

Diagnostika dystýmie je tak, ako aj v prípade iných psychických porúch, postavená na kvalitnom diagnostickom interview s pacientom, kde sa skúma výskyt, forma a trvanie príznakov. Diagnostiku dystýmie, podobne ako diagnózu iných psychických porúch, stanovuje psychiater po zvážení symptómov, ich dĺžky a závažnosti. V prípade dystýmie je potrebné preukázať, že ide o dlhodobé zhoršenie nálady, ktoré by malo trvať mesiace až roky po väčšinu času bez ohľadu na situáciu, v ktorej sa pacient nachádza. Príznaky, ktoré sa kryjú s depresívnymi príznakmi by mali byť menej závažné ako pri depresívnej poruche (depresia).

Test

Neexistuje biologický – medicínsky test na diagnostiku dystýmie. Dystýmia sa diagnostikuje základe ťažkostí pacienta, ich závažnosti a trvania.

Prevencia

Primárna prevencia (predchádzanie výskytu) môže byť podporujúca a láskavá výchova v rodine. Ak už sa dystýmia (depresia) objaví, je dôležité ju rozoznať ako poruchu. Často sa stáva, že ľudia trpiaci dystýmiou sú druhými (i sami sebou) považovaní za mrzútske, negativistické a utiahnuté povahy, čo sa vplyvom liečby môže výrazne zmeniť. Dodržiavanie dlhodobej liečby antidepresívami a systematická psychoterapeutická práca môžu pomôcť potlačiť príznaky ochorenia a predchádzať ich recidíve.

Liečba

Dystýmia sa lieči symptomaticky. Zvyčajne sa dlhodobo podávajú antidepresíva najmä niektoré novšie, ktoré stimulujú nielen serotonínový, ale aj dopamínový systém, dobré výsledky sa ukazujú aj pri podávaní nízkych dávok amisulpridu. Dysfunkčné fungovanie dopamínového systému v mozgu je považované za jednu z príčin dlhodobého zníženého prežívania radosti a pocitu bezenergičnosti u osôb s dystýmiou. Psychoterapeutické postupy môžu pomôcť pri modifikácii pacientových postojov, presvedčení a schém správania (voči sebe i okoliu), ktoré sú narušené, alebo ktoré udržujú príznaky poruchy (napr. nízke sebavedomie súvisí s nižšou tendenciou k aktivite, čo vedie k pocitom zlyhania, ktoré znížia sebavedomie a utvrdia celkové negatívne hodnotiace schémy).

Životný štýl

Dystýmia dokáže dlhodobo významne ovplyvňovať životný štýl človeka, ktorý ňou trpí. Chronická únava, nechuť k aktivite, podráždenosť (depresia) a tendencia sa vyhýbať druhým ľuďom pri dystýmii, môže viesť k zníženiu kvality života pacienta. Chronicky prebiehajúca dystýmia môže spôsobiť, že pacient žije svoj život a podáva výkon výrazne pod svoj potenciál. Vo veľkej európskej štúdia výskytu psychických porúch ESEMeD vola dystýmia príčinou zníženej kvality života vo väčšej miere ako úzkostné poruchy či veľká depresia! Dôležitý je náhľad pacienta na príznaky a povahu choroby, čo môže viesť k čiastočnej korekcii prežívania a správania.

Súvisiace ochorenia

Prítomnosť dystýmie je rizikovým faktorom pre objavenie sa depresie (depresívnej fázy). Niektorí odborníci považujú dystýmiu za chronifikovanú depresiu, iní za samostatnú diagnózu, ktorá sa môže vyskytovať spolu s akútnymi fázami depresie (tzv. dvojitá depresia). S dystýmiou sa často vyskytujú aj úzkostné poruchy a depresia. Zvýšená je pravdepodobnosť rizikového užívania a závislosti od alkoholu, liekov proti úzkosti a ďalších návykových látok.

Dystýmia súvisí s vyššou pravdepodobnosťou výskytu niektorej z porúch osobnosti (podľa niektorých odborníkov je dystýmia na pomedzí poruchy osobnosti a afektívnej poruchy). Často býva prítomné narušenie imunity, pričom nález nevysvetľuje silnú a chronickú únavu. Osoby s dystýmiou sa často sťažujú na rôzne telesné problémy, ktoré nemávajú jasný telesný nález, ale súvisia s dysfunkčným fungovaním mozgu.

Ako pomôcť chorému

Veľmi dôležité je rozpoznanie príznakov dystýmie u pacienta jeho blízkymi. Napriek tomu, že to môže byť ťažké, je vhodné skúsiť o tom s pacientom hovoriť a prípadne mu pomôcť pri kontaktovaní s psychiatrom či psychológom. Dôležitá je celková a dlhodobá podpora pacienta, aj napriek jeho častej skepse ohľadne svojho stavu, podráždenosti a utiahnutosti (typické príznaky dystýmie).

Nedostatok energie, únava či neschopnosť sa sústrediť (depresia), sú súčasťou prejavov samotnej dystýmie. Platí tiež (podobne ako pri depresii:), že je potrebné nestrácať optimizmus a nenechať sa presvedčiť pacientovým silne negatívnym videním svojej životnej reality.

Inštitúcie

Psychiatrické ambulancie, ambulancie klinických psychológov a psychiatrické kliniky.

Internet

www.dusevnezdravie.sk (stránka Ligy za duševné zdravie. Informácie o duševnom zdraví a duševných poruchách všeobecne. Príznaky, liečba a prevencia rôznych duševných porúch. Kontakty na neziskové organizácie a pacientske združenia).

Literatúra

• Atkinson, S.: Jak zdolat skálu jménem deprese. Praha: Albatros, 2005.
• Praško, J.: Jak se zbavit napětí, stresu a úzkosti. Praha: Grada, 2002.
• Höschl, C, Libiger, J, Švestka, J (Eds): Psychiatrie. Praha: Tigis, 2002, s. 896.
• Libigerová, E. Dystymie – trvalá afektivní porucha na pomezí poruch osobnosti a poruch nálady. Psychiatrie, 10(1), 2006, 27-34..
• Thackery, E., Harris, M. (eds): The Gale Encyclopedia of Mental Disorders. Detroit: Thomson Gale, 2003.