HIV (AIDS)

Zdroj foto: Shutterstock

Definícia HIV a AIDS

HIV (human immunodeficiency virus, vírus imunologickej nedostatočnosti) je RNA vírus z čeľade Retroviridae. Spôsobuje progresívny úbytok obranyschopnosti organizmu.

Existujú 2 typy tohto vírusu:

HIV-1 sa vyskytuje v centrálnej Afrike a na všetkých ostatných kontinentoch.

HIV-2 sa vyskytuje v západnej Afrike. Spôsobuje podobné príznaky ako HIV-1, ale ochorenie sa vyvíja pomalšie.

V súčasnosti je na svete viac ako 40 miliónov HIV pozitívnych ľudí.

AIDS (acquired immunodeficiency syndrom, syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti) je klinický syndróm, posledné štádium dlhodobo prebiehajúcej HIV infekcie. V tomto štádiu dochádza k takej deštrukcii imunitného systému organizmu, že sa objavia oportunné infekcie (infekcie, ktoré vznikajú len u jedincov s výrazne porušenou imunitou) a nádorové choroby.

Čas od nákazy ku vzniku plne rozvinutého AIDS je rôzne dlhý. U dospelých ide priemerne o 8 až 12 rokov. U detí je táto lehota kratšia – 4 až 5 rokov. Človek sa vírusom HIV nakazí od infikovaného jedinca.

Prečítajte si tiež:

Ako zistíte, že ste sa nainfikovali sexuálne prenosnou chorobou?

Spôsoby nákazy

Infekcia sa môže preniesť tromi cestami – krvou, pohlavným stykom a z infikovanej matky na plod. Po preniknutí do organizmu sa HIV vírus viaže na vnímavé bunky, predovšetkým CD4 T-lymfocyty (regulujú funkcie imunitného systému) a makrofágy (bunky imunitného systému, ktoré sa nachádzajú v tkanivách) a nervové bunky. Tieto bunky majú na svojom povrchu receptory špecifické pre HIV. Potom sa v spomínaných bunkách rozmnoží – RNA vírus sa pomoc enzýmu reverznej transkriptázy prepíše do DNA bunky, spôsobí ich deštrukciu a krvou sa šíri na ďalšie vnímavé bunky organizmu. Postupne dochádza k deštrukcii imunitného systému a k rozvoju AIDS.

Celý patogenetický proces zjednodušene opísaný v predchádzajúcich riadkoch je v skutočnosti oveľa zložitejší. Organizmus síce vytvára protilátky proti HIV, ale nemajú významný ochranný charakter.

Príznaky HIV

HIV infekcia prebieha v piatich štádiách.

1. štádium – bezpríznakové. Začína sa 3 týždne po preniknutí vírusu do organizmu a trvá asi do 3 mesiacov. Pacienti nemajú žiadne príznaky.

2. Objavia sa príznaky chrípky, bolesti hlavy, kĺbov, svalov, celková slabosť, zvýšená teplota, hnačky, zväčšené lymfatické uzliny, výsev na koži. V tomto štádiu sa už dá potvrdiť diagnóza na základe protilátky proti HIV v krvi. Trvá 2 až 4 mesiace.

3. štádium – bezpríznakové. Trvá niekoľko rokov. U niektorých pacientov boli pozorované zväčšené lymfatické uzliny.

V 4. štádiu pacient chudne, máva zvýšenú teplotu, hnačky. Začínajú sa opakovane objavovať vírusové infekcie najmä herpetické, kandidózy, zápaly pľúc, kožné infekcie, vlasatá leukoplakia jazyka.

5. Príznaky IV. štádia sa stupňujú, rozvíja sa AIDS.

Prenos infekcie HIV

Človek sa môže nakaziť vírusom HIV od infikovaného jedinca. Prenos je možný 3 cestami.

Pohlavným stykom – infekcia sa prenáša všetkými telesnými tekutinami – infikovaným pošvovým sekrétom, cervikálnym sekrétom (sekrétom krčka maternice), ejakulátom, slinami, krvou. Riziko prenosu sa zvyšuje aj pri malých rankách v ústach alebo na vonkajších pohlavných orgánoch, na rukách.

Krvou a niektorými krvnými derivátmi – infikovanými ihlami, striekačkami. Vysoké riziko je u injekčných užívateľov drog. Krvné transfúzie sú síce testované na HIV protilátky, ale tie sa dajú s určitosťou stanoviť až o 6 až 12 týždňov od nakazenia sa. Teda ak sa jedinec nakazí a ide darovať krv napr. o 3 týždne, v krvi sérologický test na HIV môže byť negatívny.

Prenos z matky na plod – t.j. vertikálny prenos. Infikovaná matka môže preniesť HIV na svoje ešte nenarodené dieťa transplacentárne. Ešte vyššie riziko prenosu infekcie je počas pôrodu a po narodení dojčením.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa vírus neprenáša bežným kontaktom, nebol zaznamenaný ani prenos hmyzom.

Diagnostika HIV

Na infekciu HIV treba myslieť pri opakovaných oportúnnych nákazách a príznakoch. HIV infekciu potvrdíme stanovením špecifických anti-HIV protilátok v krvi pacienta EIA metódou. Pozitívny výsledok však ešte neznamená, že ide o HIV infekciu. Nález sa musí overiť ďalšou osobitnou skúškou. Možný je aj priamy dôkaz HIV vírusu stanovením RNA vírusu v plazme pacienta.

Zdroj foto: Shutterstock

Prevencia HIV a AIDS

HIV infekcia ani AIDS sa nedá vyliečiť. Zatiaľ nebola vyvinutá ani očkovacia látka proti HIV infekcii. Prevencia zostáva najdôležitejšou metódou v zabránení šíreniu infekcie. Vírus HIV je veľmi citlivý na faktory vonkajšieho prostredia. Ničia ho bežné dezinfekčné prostriedky, mydlá, alkohol vo vyššej ako 70 % koncentrácii, dlhšie vystavenie teplote nad 60°C. Pri akomkoľvek sexuálnom styku treba používať ochranné prostriedky (kondómy aj pri orálnom styku). Vyhýbať sa promiskuite.

Darcovia krvi, orgánov, spermií, materského mlieka sú vyšetrovaní na HIV infekciu. Pôrod infikovanej matky sa vždy vykonáva cisárskym rezom, pričom matka dostáva infúziu s liekmi proti HIV. Novorodenec dostáva ešte mesiac po pôrode profylaktické lieky proti HIV v podobe sirupu. Infikovaná matka svoje dieťa nedojčí. Zdravotnícki pracovníci sa chránia používaním rukavíc. Ak dôjde k poraneniu s možným infikovaním, dostávajú profylaktickú liečbu.

Spracovanie biologického materiálu HIV infikovaných pacientov podlieha špeciálnym predpisom.

Liečba HIV a AIDS

HIV infekciu ani AIDS nie je možné vyliečiť. Cieľom liečby je potlačiť replikáciu vírusu , udržať čo najvyšší počet CD4 T-lymfocytov, čiže spomaliť deštrukciu imunitného systému organizmu. Využívajú sa blokátory reverznej transkriptázy a inhibítory proteinázy, látky, ktoré potláčajú replikáciu (rozmnožovanie) vírusu.

V prvých troch štádiách infekcie pacienta sledujeme. S liečbou sa začína až pol roka predtým, ako by mohlo vypuknúť AIDS – pri poklese CD4 T-lymfocytov pod 350 a pri objavení sa viac ako 50 tisíc kópií RNA vírusu v plazme. Pacient dostáva trojkombináciu liekov s vyššie spomínanými účinnými látkami. Po rôzne dlhom čase (zvyčajne 2 až 3 roky) sa vírus stane na tieto lieky rezistentný a treba trojkombináciu zmeniť.

Neodmysliteľnou súčasťou terapie je liečba oportúnnych infekcií a nádorov sprevádzajúcich HIV infekciu a AIDS. Podávajú sa rôzne antibiotiká, chemoterapeutiká, antimykotiká, antivirotiká podľa charakteru ochorenia.

Zdroj foto: Shutterstock

Súvisiace ochorenia

Keďže HIV infekcia vedie k postupnej deštrukcii imunitného systému organizmu, už v treťom štádiu sa začínajú objavovať oportúnne infekcie a nádory (infekcie a nádory, ktoré vznikajú pri výraznom poklese imunity).

Oportúnne infekcie – najčastejšie tuberkulóza, salmonelózy a baktérie, ktoré žijú u zdravých ľudí na povrchu tela alebo v telesných dutinách.

Vírusy – herpetické, častý je pásový opar, cytomegalovírus, hepatitída.

Mykózy – kandidóza ústnej dutiny, soor, vaginálna kandidóza, mykotické zápaly pľúc, encefalitídy. Infekcia často vedie k sepse.

Protozoá – toxoplazmóza, kryptosporióza, zápaly pľúc, encefalitídy. Oportúnne nádory – Kaposiho sarkóm, lymfómy, leukoplakia jazyka.

Prečítajte si aj tento článok:

Ako zistíte, že ste sa nainfikovali sexuálne prenosnou chorobou?

Literatúra:

Mayer V., Mokráš M., Bálint O., Infekcia vyvolaná HIV a ochorenie AIDS.

V: Ďuriš, Hulín, Bernadič (eds): Princípy internej medicíny 3, Bratislava, SAP, 2001, s.2554-2559 Fraňková, RNA viry.

V: Bednář M., Fraňková V., Schindler J., Souček A., Vávra J.: Lékařská mikrobiologie, Praha, Marvil, 1996, s.471-478

Buchvald J., Buchvald D.: Dermatovenerológia, Bratislava, Vydavateľstvo UK, 2002, s.64-65