Neplodnosť

Zdroj foto: Shutterstock

Definícia neplodnosti

Potreba mať svoju vlastnú rodinu, dieťa, je prirodzenou túžbou každého dospelého človeka. Aj keď sa zdá, že počatie nového života je tou najjednoduchšou vecou na svete, žiaľ, nie je tomu tak vždy. Veľa partnerských párov, ktoré sa snažia o tehotenstvo, sa po rokoch márnych pokusov, stresov a pocitu vlastnej nedostatočnosti, obracajú na svojich gynekológov so žiadosťou o radu a pomoc.

Príčiny neplodnosti

Štatisticky sa udáva, že približne v 30% je za sterilitu páru zodpovedná žena, približne v 30% je zodpovedný muž, približne v 25% obaja partneri a približne v 15% je príčina sterility páru nejasná.

Príčiny neplodnosti u ženy

• vrodená sterilita (neplodnosť):

• podmienená poruchou genetickej výbavy, ktorá určuje normálny vývoj a funkciu ženských pohlavných orgánov

• podmienená neprítomnosťou niektorých dôležitých látok, ktoré sa zúčastňujú na udržiavaní hormonálnej rovnováhy.

• zmenená štruktúra ženských pohlavných orgánov (nepriechodnosť vajíčkovodov po zápale, zrasty v oblasti malej panvy, výrastok sliznice maternice, vrodené vývojové chyby a nádory pohlavných orgánov, stavy po gynekologických operáciách)

• hormonálna (menštruačné cykly bez ovulácie)

• vyčerpanie vaječníkov (vekom, žiarením, cytostatikami, opakovanými operáciami vaječníkov)

• imunologická (tvorba najrozličnejších protilátok, napr. proti spermiám, vajíčkam, embryám)

• infekcia (napr. chronický zápal sliznice maternice, tuberkulóza vnútorných rodidiel, infekcie prenosné zo zvierat na človeka- toxoplazmóza, borelióza, cytomegalovírus)

• psychicky podmienená sterilita (neplodnosť)

• užívanie niektorých liekov- napr. antikoncepcie, niektorých liekov proti bolesti, zápalu

• v spojení s iným ochorením (ochorenia štítnej žľazy, podvýživa, nádorové ochorenia, závažný nedostatok vitamínov)

• nevysvetliteľná (idiopatická) sterilita (neplodnosť)

Príčiny neplodnosti u muža

• vrodená sterilita (neplodnosť):

• geneticky podmienená, ktorá bráni normálnemu vývoju mužských pohlavných orgánov a normálnej spermiogenéze (tvorbe a dozrievaniu spermií)

• nezostúpenie semenníkov do mieška, resp. ich zadržanie napr. v brušnej dutine,

• vrodené vývojové chyby mužských pohlavných orgánov.

• nepriechodnosť semenovodov (pozápalová, stavy po operáciách, úrazoch, sterilizácii)

• hormonálna (nedostatočná produkcia mužských pohlavných hormónov z rozličných príčin, s následnou poruchou spermiogenézy)

• škodlivé vplyvy prostredia (žiarenie, toxické látky, cytostatiká)

• imunologická sterilita (neplodnosť)

• infekcia

• užívanie niektorých liekov (s následkom poruchy sexuálnych funkcií, prípadne spermiogenézy)

• v spojení s iným ochorením (alkoholizmus, cirhóza pečene, cukrovka, ochorenia štítnej žľazy)

• nevysvetliteľná (idiopatická) sterilita (neplodnosť).

Prečítajte si tiež:

Čo s neplodnosťou?

Anatómia oplodnenia

Prirodzený spôsob oplodnenia

Aby došlo k oplodneniu prirodzeným spôsobom, musí dôjsť k stretnutiu spermie (mužskej pohlavnej bunky) schopnej oplodniť vajíčko a vajíčka (ženskej pohlavnej bunky) schopného oplodnenia. Pri normálnom, nechránenom pohlavnom styku sa po ejakulácii niekoľko miliónov spermií postupne dostáva zo zadnej pošvovej klenby do kanála krčka maternice, do dutiny maternice a do vajcovodu. Priemerná oplodňovacia schopnosť spermií je 2 až 3 dni.

Keď sa "životaschopná" spermia stretne so "životaschopným" vajíčkom, môže dôjsť k oplodneniu. U ženy sa za normálnych okolností (t.j. u zdravej ženy, ktorá neužíva hormonálnu antikoncepciu) každý mesiac vytvára tzv. dominantný folikul na jednom z vaječníkov (výnimočne i viac), ktorý obsahuje vajíčko, ktoré sa približne v strede menštruačného cyklu z folikulu uvoľní. Hovoríme o ovulácii.

V tom čase sa k vaječníku, ktorý vytvoril dominantný folikul, priblíži ústie vajíčkovodu, aby tak umožnilo vajíčku "precestovať" do dutiny maternice. Priechodný vajíčkovod je jedinou prirodzenou cestou, ako sa vajíčko môže dostať do dutiny maternice a súčasne miestom, kde najčastejšie dochádza k samotnému stretnutiu vajíčka a spermie a k oplodneniu. Vajíčko je schopné oplodnenia približne 12 hodín po ovulácii (t.j. po jeho uvoľnení z dominantného folikulu vo vaječníku).

Oplodnené vajíčko sa následne "presúva" do dutiny maternice, kde sa niduje ("zachytí" do sliznice maternice).

Zdroj foto: Súkromný archív

I keď sú všetky podmienky pre prirodzený spôsob otehotnenia splnené u partnerky i partnera, k otehotneniu prirodzeným spôsobom, pri pravidelnom nechránenom pohlavnom styku, dochádza asi u jednej štvrtiny párov v priebehu jedného menštruačného cyklu ženy. Inak prepočítané, za takýchto podmienok sa podarí za rok otehotnieť približne deviatim párom z desiatich.

Príznaky neplodnosti

Ak si zopakujeme poslednú vetu z predchádzajúcej kapitoly, teda, že za normálnych okolností sa podarí behom jedného roku, pri pravidelnom nechránenom pohlavnom styku, otehotnieť približne deviatim párom z desiatich, vychádza nám, že približne každý desiaty pár je neplodný (sterilný).

Samozrejme, dopredu možno vylúčiť už páry, kde aspoň u jedného z nich je príčina sterility vopred známa (napr. genetická porucha u jedného z partnerov, nepriechodnosť oboch vajíčkovodov u ženy a podobne).

Teda, ak neviete o žiadnej príčine vašej neplodnosti a nedarí sa vám otehotnieť menej ako jeden rok, nezúfajte, ešte sa nič nedeje.

Ak sa vám ale nedarí otehotnieť dlhšie ako jeden rok a máte pravidelný nechránený pohlavný styk, mali by ste vyhľadať lekára, a to obaja partneri. Pomer ženskej a mužskej neplodnosti je približne 50% : 50%, pričom i v našej populácii začína pomaly prevažovať mužská neplodnosť.

Diagnostika neplodnosti

Cieľom vyšetrení je odhalenie príčiny neplodnosti s jej následným odstránením, alebo liečbou. Vždy sa vyšetrujú obaja partneri.

Vyšetrenie ženy

Základné vyšetrenia:

• pohovor s pacientkou (priebeh menštruačného cyklu, prekonané ochorenia, už vykonané vyšetrenia a predchádzajúca liečba neplodnosti a pod.) a základné gynekologické vyšetrenie (palpačné a v gynekologických zrkadlách, vrátane onkocytológie z krčka maternice)

• ultrazvukové vyšetrenie (základné a folikulometria - posúdenie rastu folikulu v priebehu menštruačného cyklu)

• bakteriológia pošvy a krčka maternice (odber materiálu z krčka maternice a z pošvy na zistenie prítomnosti infekcie) (aeróbne a anaeróbne baktérie, chlamýdie, ureaplazmy, mykoplazmy)

• odber krvi na vyšetrenie pohlavne prenosných ochorení

• odber krvi 3. deň menštruačného cyklu na vyšetrenie hormonálnych hladín

• laparoskopia (LSK = operačný výkon v celkovej anestézii) alebo hysterosalpingografia (HSG = ambulantný röntgenologický výkon s röntgen kontrastnou látkou) na posúdenie stavu vnútorných pohlavných orgánov (maternice, vaječníkov, vajíčkovodov, spolu s posúdením ich priechodnosti, prípadne odstránenia zrastov, ložísk endometriózy a pod.)

Vyšetrenia v bode 1-5 je možné zrealizovať i u obvodného gynekológa, ktorý následne odosiela pacientku s výsledkami do centra asistovanej reprodukcie.

Vyšetrenia v bode č. 6 vykonávajú spádové gynekologické oddelenia alebo lekári v centre asistovanej reprodukcie.

Doplnkové vyšetrenia:

• hysteroskopia (diagnostický, alebo i operačný výkon, väčšinou vykonávaný v celkovej anestézii) (posúdenie stavu dutiny maternice, sliznice, maternice, ústia vajíčkovodov).

• postkoitálny test (posúdenie kvality hlienu, množstva a pohybu spermií po normálnom pohlavnom styku).

• genetické vyšetrenie (pri podozrení na geneticky podmienené poruchy plodnosti)

• vyšetrenie na prítomnosť ochorení spôsobujúcich zvýšené zrážanie krvi s následnou vyššou pravdepodobnosťou samovoľného potratu.

• imunologické vyšetrenie (prítomnosť protilátok proti spermiám a vaječníkom)

• psychologické a sexuologické vyšetrenie (ťažkosti pri pohlavnom styku, psychoreaktívne poruchy a pod.)

Vyšetrenie muža:

Základné vyšetrenia:

• spermiogram - ejakulát získaný masturbáciou po trojdňovej pohlavnej abstinencii (stanovuje sa objem ejakulátu, počet spermií, podiel patologických foriem spermií, podiel a kvalita ich pohybu, prítomnosť ďalších buniek, v prípade potreby aj bakteriologické vyšetrenie na odhalenie prítomnej infekcie)

• vyšetrenie krvi na prítomnosť pohlavne prenosných ochorení

Doplnkové vyšetrenia:

• urologické vyšetrenie

• genetické vyšetrenie (pri podozrení na geneticky podmienené poruchy plodnosti, pri ťažších poruchách spermiogramu, alebo pred pokusom o chirurgické získanie spermií).

• vyšetrenie hormonálnych hladín (pri ťažších poruchách spermiogramu).

• psychologické a sexuologické vyšetrenie (impotencia, nedostatočná erekcia, chýbajúca ejakulácia a pod.)

U časti párov nie je ani po použití všetkých vyšetrovacích metód odhalená príčina neplodnosti (ide o tzv. idiopatickú sterilitu). Ich podiel však postupne so skvalitňovaním diagnostického procesu klesá.

Aké sú možnosti liečby sterility?

V prvom rade je dôležité zistiť príčinu neplodnosti (ak je to vôbec možné), prípadne kombináciu týchto príčin, čo je časté u mnohých neplodných párov.

Liečba neplodnosti by mala byť cielená a mala by mať svoju postupnosť, inými slovami, ak je to medicínsky vhodné, začať s jednoduchšími formami liečby (napr. u pacientok s endometriózou stačí niekedy adekvátne endometriózu preliečiť a ak u príslušného páru nie sú prítomné iné príčiny sterility, môže dôjsť po preliečení partnerky k otehotneniu prirodzenou cestou. Podobne to môže byť i pri liečbe porúch funkcie štítnej žľazy, alebo zvýšených hladín prolaktínu, u muža napr. po preliečení chronickej infekcie močovopohlavných ústrojov a podobne.)

Niekedy dokonca nie je potrebná vôbec žiadna liečba, ak je partnerský pár zdravý, "iba sa mu nedarí". Môže stačiť iba vhodné "načasovanie" pohlavného styku do obdobia ovulácie, t.j. približne do stredu menštruačného cyklu. Presnejšie stanovenie času ovulácie si môže pacientka urobiť i sama vyšetrovaním bazálnej teploty (vplyvom hormónu progesterónu stúpa teplota približne o 0,5 °C.

Najvhodnejšie obdobie na oplodnenie je 1 až 2 dni pred stúpnutím bazálnej teploty. Bazálnu teplotu je nutné merať za štandardných podmienok, t.j. na rovnakom mieste a najlepšie hneď po prebudení). Dnes dostať i komerčne vyrábané testy na stanovenie času ovulácie, ktoré si pacientka môže bez lekárskeho predpisu zakúpiť v lekárni. Ovuláciu možno presnejšie určiť za pomoci vyšetrenia hormonálnych hladín a ultrazvukovým vyšetrením.

Pri zdravom páre, ktorému sa iba "nedarí" môžu byť príčinou neplodnosti i problémy sexuálne, alebo psychické. V takýchto prípadoch je potrebné navštíviť príslušných odborníkov.

Doteraz spomenuté príčiny neplodnosti môžu doriešiť gynekológovia, urológovia, endokrinológovia, či sexuológovia i bez spolupráce s centrom asistovanej reprodukcie.

V rámci primárneho gynekologického kontaktu je možné i odmonitorovanie spontánneho (samovoľného) cyklu, teda cyklu bez aplikácie liekov, ako i cyklu s aplikáciou clomifen citrátu (hormonálnych tabliet). Kontroluje sa bazálna teplota (tú si pacientka vyšetruje sama), rast folikulu (folikulov) a sliznice maternice ultrazvukom, prípadne i hladiny hormónov. Za vhodných podmienok (zistí sa prítomnosť aspoň jedného dostatočne veľkého folikulu, dostatočne vysoká sliznica maternice, prípadne adekvátne hormonálne hladiny) sa príslušnému páru odporučí načasovanie pohlavného styku.

Ako doplnkové vyšetrenie je vhodný postkoitálny test. V prípade, že takto sledovaný pár nedospeje k otehotneniu napriek tomu, že výsledky bazálnej teploty, ultrazvukového vyšetrenia, prípadne hormonálnych hladín sú vyhovujúce, resp. ak sa vyhovujúce výsledky vôbec nedosiahnu, je vhodné odoslať pár na akreditované pracovisko. Prvým krokom, ktorý môže takéto pracovisko urobiť (po príslušných vyšetreniach) je vnútromaternicová inseminácia (IUI).

Čo to je vnútromaternicová inseminácia (IUI)?

Vnútromaternicová inseminácia predstavuje zavedenie "prečistených" spermií partnera alebo darcu priamo do dutiny maternice pacientky tenkým katétrom.

Ktoré páry sú vhodné na IUI?

V prípade, že ide o vnútromaternicovú insemináciu spermiami partnera, obaja z príslušného páru musia spĺňať určité podmienky, aby sa u nich zvolil tento spôsob liečby.

Zdroj foto: Súkromný archív

Muž:

• normálne hodnoty spermiogramu, resp. nanajvýš mierna porucha spermiogramu

Žena:

schopnosť oplodnenia z hormonálneho hľadiska, overená priechodnosť vajíčkovodov (minimálne musí byť priechodný jeden vajíčkovod), bez prítomnosti infekcie močovopohlavných ústrojov IUI darcovskými spermiami

Aká je príprava pred IUI?

Niekedy nemusí byť temer žiadna (okrem overenia vyššie uvedených kritérií), a to v tom prípade, ak sa lekár spolu s príslušným párom rozhodnú pre spontánny (samovoľný) cyklus, čo znamená, že sa pacientke nepodávajú na stimuláciu ovulácie žiadne lieky. U takejto pacientky sa sleduje spontánny cyklus pomocou ultrazvuku (niekedy i za pomoci hormonálnych hladín) a ak sa zistí prítomnosť aspoň jedného dostatočne veľkého folikulu na vaječníku, môže sa aplikovať choriogonádotropný hormón (CHCG) na podporu dozretia a uvoľnenia vajíčka (ovulácie). Následne sa obdeň vykonáva samotná IUI.

V iných prípadoch sa u pacientky stimuluje ovulácia pomocou liekov, či už pomocou liekov vo forme tabliet, alebo vo forme injekcií. Stimulácia ovulácie sa sleduje pomocou ultrazvuku (sleduje sa rast folikulu / folikulov (v ktorých rastú vajíčka) a výška sliznice maternice a pomocou hladín hormónov (ktoré sa zisťujú z krvi). Ak sa zistí prítomnosť aspoň jedného dostatočne veľkého folikulu, prítomnosť adekvátnych hormonálnych hladín, môže sa aplikovať choriogonádotropný hormón (CHCG) na podporu dozretia a uvoľnenia vajíčka (ovulácie). Následne sa obdeň vykonáva samotná IUI.

V niektorých prípadoch sa podanie HCG vynecháva.

Aká je úloha partnera pri IUI?

Okrem morálnej podpory svojej partnerky, sa musí (v prípade IUI vlastnými spermiami) dostaviť v deň naplánovanej IUI do andrologického laboratória na odber ejakulátu, ktorý sa získava masturbáciou. V centre asistovanej reprodukcie je na to špeciálne určená miestnosť.

Výkon samotnej IUI

Partner sa ráno dostaví na odber ejakulátu, ktorý sa následne spracuje v andrologickom laboratóriu. Inými slovami, spermie sa "prečistia" a stanovia sa aktuálne hodnoty spermiogramu.

Takto pripravené spermie sa pacientke aplikujú pomocou tenkého katétra priamo do dutiny maternice.

Tento výkon je ambulantný a pacientka po IUI odchádza domov s tým, že začína užívať hormonálny prípravok (obsahujúci progesterón) na vytvorenie optimálnych podmienok sliznice maternice na zachytenie embryí. V prípade pozitivity tehotenského testu tento hormonálny prípravok bude pacientka užívať až do ukončenia 10. - 12. týždňa tehotnosti.

Ako sa stanovuje, či bola IUI úspešná?

Na 14. deň po IUI sa pacientka dostaví na odber krvi na stanovenie hladín choriogonádotropného hormónu (HCG), čiže na tehotenský test. Tento test sa zásadne vykonáva z krvi!

Neúspech IUI stanovuje len negatívny výsledok tehotenského testu. Až vtedy sa pacientke odporučí vysadenie lieku obsahujúceho progesterón. Slabé špinenie alebo krvácanie neznamená, že pacientka nie je tehotná.

V prípade pozitívneho tehotenského testu sa overuje tehotenstvo pomocou ultrazvukového vyšetrenia.

Asistovaná reprodukcia

Pri metódach asistovanej reprodukcie dochádza k oplodneniu vajíčka spermiou mimo tela ženy (preto pomenovanie "deti zo skúmavky").

Asistovaná reprodukcia zahŕňa:

• získanie vajíčok a spermií

• mimotelové oplodnenie vajíčok metódami asistovanej reprodukcie

• transfer (prenos) embrya do maternice

• ** zmrazovacie techniky** - mrazenie spermií a embryí

• PGD (Preimplantačná genetická diagnostika)

Príprava páru pred ich naplánovaním do cyklu asistovanej reprodukcie

V prípade, že príslušný pár absolvoval všetky potrebné vyšetrenia, na základe ktorých sa zistilo, že je vhodný na asistovanú reprodukciu a plánuje sa jeho zaradenie do cyklu IVF, je potrebné vylúčiť infekciu v močovopohlavných ústrojoch. Inak povedané, je potrebné pracovať "v čistom teréne". Teda, ak sú tieto vyšetrenia negatívne (v poriadku), možno s cyklom začať.

Aby bolo možné v laboratórnych podmienkach pracovať s pohlavnými bunkami (t.j. s vajíčkami a spermiami), je nutné ich najprv získať.

Získavanie vajíčok

U pacientky pomocou liekov stimulujeme ovuláciu, aby sa vo vaječníkoch vytvorilo viac folikulov, v ktorých budú rásť vajíčka.

Existuje niekoľko základných postupov (tzv. protokolov) stimulácie ovulácie v rámci asistovanej reprodukcie, pričom pre každú pacientku sa vyberá protokol i lieky na stimuláciu ovulácie individuálne. Rovnako individuálne sa upravujú i dávky liekov v priebehu samotnej stimulácie. Všetky lieky používané na stimuláciu ovulácie sú hormonálne a temer všetky sú vo forme injekcií.

Hoci protokoly môžu byť rôzne, všetky majú spoločný cieľ: získať dostatočné množstvo kvalitných vajíčok.

Zdroj foto: Súkromný archív

Každá pacientka "nastavená na protokol" je opakovane kontrolovaná, pričom každá kontrola je vopred určená. Pri kontrole sa pacientke odoberie krv (z ktorej sa stanovujú hladiny hormónov - estradiolu, luteinizačného hormónu, ev. progesterónu) a vykoná sa ultrazvukové vyšetrenie (spravidla vaginálnou sondou cez pošvu). Pritom sa sleduje výška hladiny spomínaných hormónov, ktorá by mala postupne stúpať a ultrazvukovým vyšetrením sa sleduje počet a rast folikulov vo vaječníkoch a výška sliznice maternice. Folikuly a sliznica maternice by postupne mali rásť.

Po každej kontrole sa každej pacientke individuálne upravuje množstvo liekov a stanovuje sa dátum ďalšej kontroly.

V prípade, že sa pri kontrole zistia dostatočne vysoké hladiny hormónov, dostatočne veľké folikuly vo vaječníkoch a dostatočne vysoká sliznica maternice, naplánuje sa u pacientky podanie choriogonádotropného hormónu (HCG) na dozretie vajíčok a vyvolanie ovulácie. HCG sa aplikuje jednorázovo, a to večer medzi 22.00 a 23.00 hod.

Približne o 36 hodín od aplikácie HCG sa vykonáva punkcia folikulov (odber vajíčok), čo znamená, že v krátkodobej celkovej anestézii (pozor, pacientka musí prísť nalačno a musí mať interné predoperačné vyšetrenie) sa pod ultrazvukovou kontrolou "odsáva" obsah (tekutina) folikulov, v ktorom sú uložené vajíčka. Táto tekutina sa ihneď odovzdáva do embryologického laboratória, ktoré po ukončení odberu nahlási počet získaných vajíčok. Ak výkon prebehne bez komplikácii, pacientka odchádza v ten istý deň poobede domov. Po punkcii začína užívať hormonálny prípravok (obsahujúci progesterón) na vytvorenie optimálnych podmienok sliznice maternice na zachytenie embryí. V prípade otehotnenia bude pacientka tento hormonálny prípravok užívať až do ukončenia 10. - 12. týždňa tehotnosti.

Získavanie spermií

Partner ráno v deň punkcie (odberu vajíčok) odovzdá svoj ejakulát (získaný masturbáciou), ktorý sa následne spracuje v andrologickom laboratóriu a pripraví sa na zvolenú laboratórnu techniku asistovanej reprodukcie.

V určitých prípadoch môžu byť použité zmrazené spermie (napr. u pacientov, ktorí si dali spermie zmraziť pred cytostatickou liečbou, alebo z iných dôvodov).

Ak partner spermie v ejakuláte nemá, je možné získať ich chirurgicky priamo z nadsemenníkov a semenníkov metódou MESA-TESE. Tento výkon musí byť odporučený urológom, alebo andrológom. Genetickým vyšetrením musí byť potvrdený normálny nález. MESA-TESE sa vykonáva v celkovej anestézii (pacient musí prísť nalačno a musí mať interné predoperačné vyšetrenie). Tento výkon sa vykonáva pred cyklom IVF a získané spermie sa zmrazia, alebo sa vykonáva v ten istý deň ako odber vajíčok.

Metódy asistovanej reprodukcie:

• In vitro fertilizácia (IVF) - je klasická metóda mimotelového oplodnenia, pri ktorej sú spermie partnera, alebo darcu kultivované spolu s vajíčkami partnerky pri presne stanovených podmienkach. Odobraté vajíčka sa umiestnia do kultivačnej misky s kultivačným médiom a následne sa v laboratóriu oplodnia pridaním spracovaných spermií. Táto metóda je odporúčaná pri normálnych, alebo len mierne znížených hodnotách spermiogramu.

Zdroj foto: Súkromný archív

• Mikromanipulačné techniky - ide o laboratórne techniky vykonávané pomocou mikromanipulačného zariadenia. Podstatou mikromanipulácie je práca s jednotlivými vajíčkami a spermiami, alebo s embryami pod mikroskopom za pomoci špeciálnych sklenených mikropipiet.

• Intracytoplazmatická injekcia spermie (ICSI ) spočíva v priamej injekcii jednej spermie do cytoplazmy zrelého vajíčka. Táto technika sa odporúča pri zníženom počte a pohyblivosti spermií, pri chirurgickom odbere spermií, pri imunologických príčinách neplodnosti, alebo po neúspešnom predchádzajúcom oplodnení metódou IVF.

Zdroj foto: Súkromný archív

• Asistovaný zonálny hatching (AZH) je mikromanipulačná technika vykonávaná na embryu. Ide o šetrné otvorenie obalu embrya s cieľom uľahčiť uchytenie embrya v maternici. Odporúča sa pri veku pacientky nad 35 rokov, opakovanom nedosiahnutí tehotenstva po prenose kvalitných embryí a pri prítomnom zhrubnutom obale embrya.

Transfér (prenos) embrya do maternice

Z oplodnených vajíčok sa v laboratórnych podmienkach vyvíjajú embryá. Embryá sa kultivujú 48 - 72 hodín (klasická kultivácia) a následne sa pomocou transferového katétra prenášajú do maternice. Celý zákrok trvá približne 10 minút a po transfere pacientka v kľude leží ďalších 20 minút. Transferujú sa obyčajne 1 - 2 embryá, v indikovaných prípadoch, ako je napríklad vek pacientky, alebo neúspešný predchádzajúci cyklus i 3 embryá.

Pri vyššom počte kvalitných embryí je možné zvoliť tzv. predĺženú kultiváciu. Embryá sa vtedy kultivujú až 120 hodín v špeciálnych médiách čím sa umožní výber najkvalitnejších embryí pre transfer. Predĺžená kultivácia je odporúčaná aj pri genetickom vyšetrení embryí.

Zdroj foto: Súkromný archív

Kryoembryotransfer (KET), teda transfer rozmrazených embryí, ako výkon, prebieha rovnako ako vyššie spomenutý embryotransfer. Príprava pacientky na KET spočíva iba v hormonálnej stimulácii sliznice maternice, čo sa kontroluje len pomocou ultrazvuku. Embryá sa rozmrazujú deň pred plánovaným KET.

Zmrazovacie techniky

• zmrazovanie spermií - v indikovaných prípadoch je možné zmrazenie spermií. A to pri vážnych poruchách spermiogramu, chirurgickom odbere spermií, alebo pri zdravotných problémoch pacienta

• zmrazovanie embryí - ide o proces šetrného zmrazenia embryí a ich následné uskladnenie v tekutom dusíku. Embryá sa mrazia v prípade, keď po oplodnení vznikne viac kvalitných embryí, ako je možné transferovať do maternice, alebo pri neočakávaných zdravotných problémoch pacientky.

PGD (Preimplantačná genetická diagnostika)

Je to metóda umožňujúca genetické vyšetrenie vyvíjajúceho sa embrya, ktorá môže odhaliť genetické abnormality budúceho plodu. Po tomto vyšetrení sa transferujú do maternice len embryá, ktoré sú bez genetickej abnormality dokázateľnej týmto vyšetrením. Indikáciami k tomuto vyšetreniu sú vyšší vek ženy, alebo oboch partnerov, pôrod dieťaťa s vrodenou vývojovou chybou, prítomné genetické ochorenie u rodičov a opakované nedosiahnutie tehotenstva po umelom oplodnení. PGD sa viaže na metódu umelého oplodnenia ICSI.

Ako sa stanovuje, či bol cyklus IVF úspešný?

Na 10. a 14. deň po embryotransfere sa pacientka dostaví na odber krvi na stanovenie hladín choriogonádotropného hormónu (HCG), čiže na tehotenský test. Tento test sa zásadne vykonáva z krvi!

Cyklus IVF sa považuje za neúspešný iba v prípade, že oba tehotenské testy sú negatívne. Až vtedy sa pacientke odporučí vysadenie lieku obsahujúceho progesterón. Slabé špinenie, alebo krvácanie neznamená, že pacientka nie je tehotná.

V prípade pozitívnych tehotenských testov (hodnoty HCG sa zvyšujú) sa približne mesiac po vykonaní embryotransferu overuje tehotenstvo pomocou ultrazvukového vyšetrenia.

Najčastejšie riziká asistovanej reprodukcie

Hyperstimulačný syndróm

Hovoríme o ňom vtedy, keď vaječníky nadmerne zareagujú na stimuláciu ovulácie pomocou hormónov. K príznakom tohto syndrómu patria bolesti v podbrušku, pocity na zvracanie, zvracanie, niekedy až ťažkosti s dýchaním. Vtedy je potrebná kontrola u ošetrujúceho lekára. Ťažšie formy hyperstimulačného syndrómu si u pacientky vyžadujú hospitalizáciu a prísne sledovanie.

Viacplodová tehotnosť

Prevenciou je vkladanie dvoch, v indikovaných prípadoch najviac troch embryí do maternice. Dvojičky po IVF však nie sú zvláštnosťou.

Vznik mimomaternicového tehotenstva, alebo samovoľného potratu pri asistovanej reprodukcii je približne rovnaký, ako po normálnom otehotnení.

Darcovský program

Darovať možno spermie, vajíčko, alebo embryo. Všetky formy darcovstva sú prísne anonymné, ako zo strany darcu, tak i zo strany príjemcu.

Najčastejšou formou darcovstva je darovanie spermií. Potencionálny darca musí byť bez genetickej záťaže, nesmie byť nositeľom žiadneho prenosného ochorenia, vyšetrujú sa u neho i základné biochemické a krvné testy. Vo väčšine pracovísk to musí byť muž s ukončeným, alebo prebiehajúcim vysokoškolským vzdelaním. Pri výbere spermií darcu sa prihliada na vzhľad partnera príjemkyne.

Pre spermie darcu sa môžu rozhodnúť páry, kde partner je geneticky zaťažený, alebo nemá v ejakuláte spermie a nechce podstúpiť metódu MESA-TESE, resp. nie je na ňu vhodný.

Darované vajíčko je možné získať od ženy, ktorá podstupuje stimuláciu ovulácie v rámci asistovanej reprodukcie kvôli sebe a je ochotná anonymne darovať jedno, alebo viac zo svojich vajíčok, alebo odberom vajíčok od darkyne. Podmienky pre darkyňu vajíčok sú rovnaké ako pre darcov spermií. Tieto sa potom oplodňujú spermiami partnera príjemkyne.

U pacientky príjemkyne sa hormonálne (tabletami) pripravuje sliznica maternice na príjem embrya. Samotný embryotransfer prebieha úplne rovnako, ako u pacientok po punkcii folikulov, či ako kryoembryotransfer. Pre darovanie vajíčka sa môžu rozhodnúť páry, kde partnerka je geneticky zaťažená, alebo z akýchkoľvek príčin nie je sama schopná tvoriť vlastné vajíčka (napr. pri predčasne vyhasnutej funkcii vaječníkov, pri ich nedostatočnom vyvinutí a pod.)

Pre páry odkázané na darovanie je ďalšou možnosťou získať darované embryo. V tomto prípade však s darovaním už musia súhlasiť obaja biologickí rodičia. Príprava pacientky príjemkyne a embryotransfer sú rovnaké.

Prečítajte si o neplodnosti viac:

Čo s neplodnosťou?