Epilepsia
Zdroj foto: Shutterstock.com
Čo je to epilepsia?
Epilepsia je chronické ochorenie mozgu, ktoré sa prejavuje záchvatmi. Mozog prenáša a uchováva informácie podobne ako elektrické okruhy. Keď vzniká v mozgu abnormálna elektrická aktivita, dôjde k vysadeniu. Táto abnormálna elektrická aktivita mozgu je prenášaná do tela ako nesprávne signály, a to vedie ku vzniku abnormálnej svalovej aktivity, dýchania, atď. Špecifické symptómy sa vzťahujú k tej časti mozgu, z ktorej pochádza táto abnormálna elektrická aktivita.
Prečítajte si aj:
Akú sú príznaky?
Základný prejav epilepsie:
- spontánny vznik záchvatov
- každá porucha vedomia a bdelosti, kŕčovitý stav, prechodné zvláštne správanie
Epileptické záchvaty úzko súvisia so štruktúrou mozgu a funkciou niektorých jeho častí. Príznaky pred alebo počas záchvatu závisia teda od toho, v ktorej časti mozgu vznikli.
Podľa toho sa delia záchvaty na:
Parciálne (ložiskové, fokálne)
Objavujú sa v prípade, že elektrický výboj zasiahne len určitú časť mozgu. Pri jednoduchom type záchvatu nedôjde k strate vedomia – môžu sa vyskytnúť nekoordinované pohyby rôznych častí tela, zdanie rozličných pachov, chutí a vizuálnych halucinácií.
Pri komplexnom parciálnom záchvate dochádza k poruche vedomia. Pacienti si záchvat nepamätajú (amnézia). Pred záchvatom sa môže vyskytnúť výstražný signál o tom, že sa blíži (tzv. aura). Často sa prejavuje ako zložité psychické vnemy, nervozita, záblesky pred očami alebo poruchy videnia.
Generalizované (kompletné)
Nastávajú v prípade, že elektrický výboj zasiahne celý mozog. Sú od začiatku sprevádzané poruchou vedomia a obojstrannými pohybovými prejavmi. Podľa pohybových prejavov záchvaty delíme na:
- tonické ( charakterizované rozsiahlou svalovou kontrakciou, kŕčom - svalstvo trupu, stehien, rúk - odoznievajú behom desiatok sekúnd)
- klonické – myoklonické (myoklonus = svalový zášklb, tieto zášklby sú mimovoľné a ich pôvod môže a nemusí mať s epilepsiou nič spoločné)
Tonicko – klonické (grand mal)
Najčastejšia forma generalizovaných eileptických záchvatov. Obdobie niekoľkých hodín až dní pred ich vznikom je tzv. prodromálne štádium (bolesti hlavy, nervozita, precitlivelosť, prchkosť, zmeny nálady). Môže nasledovať aura. Vlastný záchvat sa najprv prejaví náhlou stratou vedomia a pádom, zmenou postavenia očných buliev. Nasleduje tonický kŕč všetkých svalov – pacient má natiahnuté končatiny a hlavu s chrbticou v záklone (tzv. opsitotonus). Postihnuté sú aj dýchacie svaly v začiatočnej fáze môže kŕč vyvolať silný výdych doprevádzaný charakteristickým výkrikom. Nasleduje zástava dýchania a zmodrania tváre. Kŕčom zvyknú byť postihnuté aj žuvacie svaly – poranenie pier a jazyka..
Nasleduje rozvoj klonickej fázy – objavenie zášklbov na svaloch obidvoch strán tela, v rovnaký čas. Intenzita zášklbov sa zväčšuje, ich frekvencia znižuje. Pri uvoľnení zvieračov močového mechúra a konečníka dochádza k pomočeniu a defekácii. V poslednej fáze odoznievajú všetky prejavy kŕčov a zášklbov, normalizuje sa dýchanie. Porucha vedomia prechádza do hlbokého spánku. Po prebudení pretrváva zmätenosť, úporná bolesť hlavy a rozľahlá nelokalizovateľná bolesť svalov.
Atonické záchvaty
Sú sprevádzané ochabnutím svalov, stratou svalového napätia (náhle pády). Začiatok záchvatu je veľmi rýchly a dochádza k okamžitej strate vedomia (veľké nebezpečenstvo úrazov). Tento typ sa najčastejšie vyskytuje u detí.
Absencia (petit mal)
Typ epileptického záchvatu charakteristický pre detský vek. Trvá len 5 – 10 sekúnd. Dieťa preruší činnosť a strnule sa zapozerá. Po odoznení záchvatú pokračuje v činnosti, bez uvedomenia si výpadku. V priebehu záchvatu nereaguje na oslovenie. Môže byť prítomná zmena farby v tvári, pokles hlavy, stočenie očí dohora, predmety držané v rukách padajú na zem.
Záchvaty, ktoré nemožno zaradiť do niektorej zo skupín podľa daných kritérií, s nedostatkom údajov, sa považujú za neklasifikovateľné epileptické záchvaty.
Veľmi závažným stavom je tzv. Status epilepticus – ide o opakovanie sa epileptických záchvatov. Jednotlivé záchvaty trvajú 2 – 3 minúty a navzájom na seba naväzujú bez obnovy vedomia. Trvá to viac ako 30 minút. Ide o život ohrozujúci stav. Môže vzniknúť ako prvý prejav epileptického ochorenia, častejšie sa objavuje až v jeho priebehu (vyvolávajúci činiteľ je vynechanie liečby).
Zdroj foto: Shutterstock.com
Príčiny vzniku epilepsie
- Sú neznáme
- Patologické zmeny pri pôrode
- Metabolické poruchy
- Úrazy hlavy
- Nádory mozgu
- Encefalitída
- Alzheimerova choroba
- Eklampsia (chorobná komplikácia v druhej polovici tehotenstva)
- Meningitída (zápal mozgových blán)
- Teploty
- Môže vznikať ako následok niektorých liekov
- Alkohol
- Zasiahnutie elektrickým prúdom
- Znížená hladina glukózy v krvi
Diagnostika epilepsie
Patrí do rúk odborníka neurológa – epileptológa. Určiť správnu diagnózu je mopžné len na základe viacerých vyšetrení.
- Všeobecné a interné vyšetrenie – odber krvi (najlepšie hneď alebo čo najskôr po záchvate): zmeranie krvného tlaku, EKG, RTG pľúc, ECHO (vyšetrenie srdca ultrazvukom).
- Elektroencefalografické vyšetrenie (EEG) – základné a veľmi dôležité vyšetrenie v neurológii, hlavne pri podozrení na epilepsiu. EEG sníma elektrickú aktivitu mozgu pomocou elektród upevnených na hlave.
- Počítačová tomografia (CT) – zobrazovacia metóda využívajúca RTG žiarenie. Ukazuje štruktúru mozgového tkaniva a odhaľuje abnormality v jeho stavbe, ktoré môžu spôsobovať vznik abnormálnych elektrických výbojov.
- Magnetická rezonancia (MR) – využíva silné magnetické pole – zachytáva aj drobnejšie postihnutia alebo poškodenia mozgu.
- Iné vyšetrenia – PET (pozitrónová emisná tomografia); ultrazvuk mozgových tepien; angiografia (zobrazenie tepien mozgového krvného riečišťa) a pod.
O potrebnosti týchto doplňujúcich vyšetrení rozhoduje lekár. Často nie sú potrebné.
Liečba epilepsie
Cieľ liečby: dosiahnuť úplné vymiznutie záchvatov alebo aspoň zníženie ich počtu na minimum.
Pred rozhodnutím o spôsobe liečby je potrebné presne určiť o aký typ epilepsie a záchvatov ide. Výber liečby ovplyvňuje aj vek pacienta, pohlavie, iné ochorenia, ktorými trpí, rizikové faktory apod.
Medikamentózna liečba (antiepileptiká)
Po prvom záchvate – ak je vysoká pravdepodobnosť opakovania záchvatov. Liečba sa začína tzv. monoterapiou (liek prvej voľby). Pri nedostatočnom efekte je vhodné vymeniť liek prvej voľby za iné antiepileptikum albo kombinovať liek 1. voľby s iným antiepileptikom.
Epileptochirurgia
Napriek správne zvolenej farmakologickej liečbe sa asi u štvrtiny pacientov s epilepsiou nedá dosiahnuť kompenzovaný stav. Niektoré prípady sa dajú riešiť chirurgickým zákrokom na mozgu.
Zákroky rozdeľujeme na:
- kuratívne (liečebné) – cieľom je odstránenie epileptických záchvatov resekčnými výkonmi, kompletne odstraňujú funkčne zmenené mozgové tkanivo zodpovedné za vznik epi záchvatov (asi u 30% pacientov s farmakorezistentnou epilepsiou)
- paliatívne (zmierňujúce)
- kalosotómia (prerušenie spojenia medzi pravou a ľavou mozgovou hemisférou)
- elektrická stimulácia blúdivého nervu (u pacientov u ktorých nie je možné vykonať resekciu = vyrezanie zmeneného mozgového tkaniva vyvolávajúceho záchvaty)
Rizikové faktory vzniku epilepsie
- dojčatá so záchvatmi v 1. mesiaci života (tzv, febrilné – horúčkovité záchvaty)
- príliš malé dojčatá, vzhľadom na ich vývojový stupeň
- abnormálne usporiadanie ciev v mozgu
- krvácanie do mozgu
- mozgové nádory
- prekonanie zranenia hlavy, so stratou vedomia (strata vedomia dlhšia ako 30 min, porušenie pamäti po úraze, slabosť alebo porušená koordinácia zistená neurologickým vyšetrením, zlomeniny na lebke)
- infekcie centrálneho nervového systému (meningitída, encefalitída)
- mozgová obrna
- mentálna retardácia
- Alzheimerova choroba
- cievna mozgová príhoda
- nadmerné užívanie alkoholu
- užívanie drog
- výskyt epileptických alebo horúčkovitých záchvatov v rodine
- skleróza multiplex
- záchvaty objavujúce sa niekoľko dní po úraze hlavy (skoré posttraumatické záchvaty)
Zdroj foto: Shutterstock.com
Prevencia epilepsie
Normálny, zdravý životný štýl – zdravá strava, nefajčenie, striedmosť v pití alkoholu, pravidelný spánkový režim.
Súvisiace ochorenia
Psychické poruchy pri epilepsii sú často nepoznané a neliečené. Existuje viac mechanizmov, ktoré tvoria súvis medzi epilepsiou a psychickými problémami. Včasná diagnostika a liečba sú veľmi dôležité.
- Zmeny osobnosti pri epilepsii – dochádza k nezvratnej (ireverzibilnej) zmene osobnosti (osobnostné zmeny – obradnosť, záľuba v ceremonialite, zlosť, dráždivosť, strata libida, tuposť, pedantéria, pocity viny, rituály, nutkanie zaoberať sa detailmi)
- Depresívne poruchy pri epilepsii – pacienti s epilepsiou súčasne trpiaci na depresiu majú zvýšený počet záchvatov, horšiu poddajnosť a spotrebujú viac lekárskej starostlivosti ako nedepresívni pacienti s epilepsiou. Pri pacientovi s epilepsiou je potrebné myslieť na depresiu. Správne indikovaná antidepresívna liečba vedie nielen k úprave depresívnej poruchy, ale pozitívne ovplyvňuje aj základné ochorenie.
- Psychotické poruchy pri epilepsii – náhle, akútne psychické poruchy. Je vhodné oddelenie diagnózy epilepsie a čiastkových psychotických syndrómov – dôležitý je časový vzťah medzi psychózou a začiatkom epi ochorenia.
- Iktálne psychózy – do symptómov podobných psychóze môže vyústiť nekonvulzívny (nekŕčovitý) status epilepticus. Prejavujú sa poruchami vnímania, správania, halucináciami a poruchami myslenia, pri plnom vedomí.
- Postiktálne psychózy – krátko trvajúce epizódy, vznikajúce v krátkom časovom intervale po epileptickom záchvate.
- Krátke ineriktálne psychózy – objavujú sa aj v prípade, keď výskyt záchvatov je nepravidelný alebo plne kontrolovaný liečbou – trvajú niekoľko dní až týždňov.
- Chronické interiktálne psychózy – paranoidné halucinatórne prejavy spojené s tuposťou, poruchami vôľového konania. Poruchu je ťažko odlíšiť od pravej schizofrénie.
- Epileptóza– syndróm, pri ktorom môže spontánny alebo provokovaný dyskomfort vyvolať epileptický záchvat a naopak – záchvaty môžu vyvolať psychické symptómy.
Životospráva pri epilepsii
Epileptik by nemal pracovať pri vysokej teplote, na prudkom slnku, v nočných zmenách. Nemal by vykonávať fyzicky náročnú prácu. Mal by spať v noci, ráno nedospávať a nemal by spať poobede. Mal by dodržiavať pravidelný denný režim.
Strava by mala byť ľahká, málo slaná, málo korenená. Žiadny alkohol. Aj použitie kolínskej vody môže vyvolať záchvat. Pacientovi nesmú byť podávané lieky obsahujúce alkohol.
Prečítajte si aj:
Použitá literatúra:
- Brodie MJ, Schachter SC, Kwan P. Fast.Facts: Epilepsy. Oxford: Health Press, III.ed. 2005
- Faber J.: Epilepsia -Psychóza, stále nejasný vzťah? Psychiatria pre prax 2002, 1
- Faber J., Bob P.: Epilepsie a nevědomé procesy Psychiatrie 4, 2000
