Človek nie je neživý automat, ani stroj, ale živá bytosť. Má obmedzenú kapacitu energie, lebo nie je večné a neobmedzené perpeetum mobile. Energiu potrebuje nielen tvoriť, ale aj dopĺňať – ako auto palivo.
Mentálne zdravie je aj o trpezlivosti, dýchaní, správnom chápaní a posudzovaní cesty k dokonalosti a vyššej kvalite. Keď človek cestuje po svete, získava trikrát. Prvýkrát spoznanie sveta. Druhýkrát zážitky a tretíkrát istotu, že všade dobre a doma najlepšie.
Zdravie človeka závisí od jeho individuálnej starostlivosti, prístupu, príležitostí, ktoré využije. Dožičte si preto vlastnú slobodu vo výbere pravidiel a osloboďte sa od šialenstva tohto sveta.
O šťastí a radosti sa popísalo na svete veľa knižiek, natočilo ešte viac filmov, vynašlo niekoľko vzorcov, oslavuje sa priveľa vzorov (osobností, celebrít) a stále niečo nové pribúda. Predstavy šťastia sa logicky rôznia, lebo sto ľudí môže mať aj sto úplne iných chutí.
Keď je zdravá duša, i telo sa teší lepšej vitalite. Osvedčenou cestou k zdraviu je aj racionálny životný štýl. Taký, ktorý si uvedomuje, že čas je to najväčšie bohatstvo človeka po samotnom živote a zdraví.
Veľa chorôb vzniká zo strachu. Preto stojí za to spoznať dôkladnejšie strach ako prvý krok a naučiť sa nebáť ako druhý krok.
Šťastie sa zaručene nedá kúpiť, ale určite sa dá nájsť. Ale nedokáže to každý človek, len niektorí. O nešťastí a nespokojnosti hovoríme menej, lebo nechceme, aby sa rozšírilo aj na nás. V danej veci sme nielen poverčiví, ale najmä nedôverčiví. Čo robiť v prípade, ak nie sme šťastní?
Zdravý život sa dá vnímať v širšom i užšom slova zmysle. Ktoré sú kľúčové faktory zdravého životného štýlu? A prečo ľudia hlásajú nelogické heslo „zabi bobra, zachrániš strom“?
Carpe diem je filozofia, v podmienkach zemepisnej šírky, kde žijú Slováci, pomerne málo známa, ale vo svete má dlhoročnú tradíciu a silné korene. Je to určitý prameň poznania – kult, ktorý dáva nádej, ukazuje cestu a pomáha dobre dobíjať baterku, najmä však oslobodzuje hlavu od explózie boľavých myšlienok navodzujúcich stres a negatívnu energiu. A tým výrazne prispieva ku zdraviu človeka.
Veľa ľudí na svete nemá prácu. Je to škoda, lebo je to najuvedomelejšia a teda aj najproduktívnejšia činnosť človeka. Z tých, ktorí prácu majú, podľa výskumov, údajne len menej ako 5 percent ľudí na svete má to šťastie, že vykonávajú prácu, čo ich baví a dokonca ju až milujú.
Strach je v princípe pocit znepokojenia z blížiaceho sa zla; negatívny cit, nepríjemná emócia, nepríjemný zážitok s neurovegetatívnym sprievodom. Spravidla zblednutím, chvením, zrýchleným dýchaním, búšením srdca, zvyšením krvného tlaku a pohotovosťou k obrane alebo úteku.
Každý človek má nejaký názor na život, hodnoty, zmysel ľudského snaženia sa, cieľ svojho bytia. Napríklad známe porekadlo predkov odporúča mužovi pre úspech v živote trojkombináciu v štýle „Postav dom, zasaď strom a sploď syna“. Čím správnejší myšlienkový prúd v hlave a čím zdravšie emocionálne rovnice a osvedčené životné vzorce človek využíva, tým kvalitnejší je jeho životný postoj i zdravie.
Zdravie človeka sa odvíja aj od toho, či sa príliš a často trápi alebo nie. Či dokáže odbremeniť hlavu a odťažiť dušu akýmkoľvek resetom. Vynikajú jednoduché pomôcky. Ľudia milujú jednoduché životné pomôcky – k uľahčeniu práce, k zvýšeniu spokojnosti, k nastoleniu šťastia, k dosiahnutiu radosti alebo získaniu bohatstva. Jednu pre vás máme.
Psychológia, emócie a hodnotový svet úzko spolu súvisia. Duševná kondícia človeka sa formuje efektívnejšie a psychika je silnejšia, ak máme jasno v hodnotách. Ak človek chce dokázať zvládať život aj v zložitom a stále viac zdravotne rizikovom stresujúcom prostredí, je nutné neustále podčiarkovať správnu hodnotovú abecedu.
Dramaturgia nášho života sa zrýchľuje, čo často neevokuje kvalitu, ale nekvalitu. Čiže nevedie k lepším scenárom nášho bytia, ale skôr ku krízam, nešťastiu, nespokojnosti a chorobám. Motivačne a motivovane žiť je však lepšie i zdravšie.
Pribúdanie materializácie a majetkovej diferenciácie sa odráža aj na zhoršujúcom sa zdraví obyvateľstva, aj keď to spoločnosť nerada nahlas priznáva. Sledujeme obrovský nárast psychotráum, depresií, chudoby, bezdomovectva.
Niekedy je potrebné v živote urobiť radikálnu zmenu, kľúčový krok a dramatické životné rozhodnutie, ak sa chce človek ozdraviť. V pohodlí materiálneho konzumu to však mnohí nedokážu. Ale bez zmeny vlastného postoja ťažko docieliť progres.
Zdravie si začíname vážiť, až keď ho strácame alebo stratíme. Dovtedy ho považujeme za samozrejmosť. Celostná medicína a holistický prístup dekódoval dávno poznanie, že čím je duša, myseľ čistejšia a veselšia, tým skôr aj v tele prebýva zdravie.
K zdravotnej prevencii patrí zdravý mentálny postoj a dobré emociálne zdravie. Šťastie sa stáva vážnym biznisom, podobne ako pozitívne myslenie. Hoci zárobky vo vyspelej časti sveta vzrástli mnohonásobne, percento šťastných sa od druhej svetovej vojny vôbec nezvýšilo.
Ak chce byť človek zdravým a bohatým (v zmysle duševného bohatstva, kde BYŤ znamená viacej ako MAŤ), je dôležité si uvedomiť aj niektoré svoje limity. Hovorí sa síce, že „pevná vôľa všetko zdolá“, ale aj toto príslovie má svoje logické obmedzenia. Nad čím sa trápiť oplatí a nad čím vôbec nie?
