Mám 16 rokov idem mať 17, mám 167 cm a vážim 56 kg, už viac ako 4 týždne nejem mäso, chcem sa opýtať či mi to nejako neškodí, počas 4 týždnov som schudla 4 kg a mám odpor voči jedlu, už len ked niečo malé vložím do úst mám výčitky, chodím behávať a takmer každý den cvičím, mám užívať nejaké vitamíny?
Mam priatela ktory meria 187cm a vazi 56kg. Vobec mu nechuti jest.zje trochu a nevladze. Prosim o radu na nejake tabletky ktore podporia chut do jedla bez lek. predpisu a ako by mal pribrat.
Budem mat 14 rokov a asi mam anorexiu ale nezvraciavam teda uz nie.....ako sa to cele zacalo...bolo to v aprili mali sme mat svadbu ja som chcela schudnut do siat podarilo sa mala som 66-67 kil..potom somvsak chcela viac tak a tyzden som schudla 4 kila potom cely mesiac nic a tak to islo 2 mesiace..a potom som zacala sa prejedat a nasledne zvracat a tak to islo asi 2tyzdne...ale dnes je to uz 3.mesiac co mi meska menstruacia teda v aprili pred chudnutim som mala 69 a teraz mam okolo53 kil a vysku asi 175 cm...bojim sa o seba a chcem to nejak napravit hlavne sa bojim o tu menstruaciu to ju fakt mozem uplne strastit??..ved grcavala som iba 1-2 tyzdne...a to nie stale...a teraz ked som schudla byvam bleda mam zvlastny pohlad neviem ako by ma daco tazilo... moj ujo je psychiater ale ja sa bojim ist za nim tak najprv ak by sa to nejak dalo este pomozte mi nejako vy prosim...no moj jedalnicek je asi takto.....rano: salka zeleneho caju pol rozka mozo daka zelenina/ale nije vzdy)...obed: polievka a druhe ale to len malo lebo viac mi uz vlastne netreba nemam pocit hladu ...a na veceru jablko ..pijem skoro stale za jeden den mozno aj 3 a pol litra... ako to teda so mnou je??...a cvicim za den mozno aj 4-5 krat.
Mam 15 rocnu kamaratku majku,ktora ma 165 cm a 49-50 kg. Trpi anorexiou uz dva roky.sama si uvedomuje ze ma problem, ale akosi si sama nevie pomoct...ked mame hovorila ze potrebuje pomoc, mama jej povedala ze: ,,ODBORNIK´´ lenze odbornik jej da tabletky na chut do jedla, ktore ona aj tak jest nebude...raz v skole odpadla a ked jej detska doktorka vzala krv, zistila ze ma cukor v krvi okolo nuly.
Mam 23r. a od 16tich mam bulimiu, uz som sa velakrat pokusala s tym skoncovat, no moje prejedanie a nasledne zvracanie ma jednoducho ovladne, navyse som silna fajciarka a coraz castejsie som unavena a pobolieva ma aj zaludok. Myslite si, ze vysetrenie u obvod.lekara mi zisti z krvi bulimiu alebo gastroendokrinolog pomocou sondy, ze som bulimicka?
Mam 23 rokov a v 19 rokoch som sa dá sa povedať ako tak vyliečila z anorexie, potom sa to chvíľku ustálilo a ja som nabrala celkom slušnú váhu ale zase akoby prišiel zlom a vo mne sa niečo zlomilo začala som chudnúť... chcem sa opýtať či mi hrozí nejaké veľké riziko už 30 dní nič nejem len pijem čistú vodu...
Moja sestra ma anorexiu, aj ked si to nechce priznat.V priebehu roka velmi schudla.Dozvedela som sa o NsP v Bratislave na Mickiewiczovej 13, kde sa ludia s PPP liecia.... lebo uz naozaj nevieme, ako jej pomoct.Co je potrebne vybavit, aby sa tam mohla liecit?
Mam 22 rokov a moj problem je v tom ze sa mi sice podarilo schudnut za 4 mesiace 9 kg ale teraz sa casto prejedam. Stale sa obzeram v zrkadle a vadi mi kazdy cm navyse. Cely den rozmyslam co som zjedla co budem jest, co som mala a co nemala...kedy a kolko budem cvicit.nic ine ma uz nezaujima len to ako vyzeram.jedavam 5 krat denne ale coraz castejsie sa mi stava ze sa prejem. Az tak ze mi je zle. jem jedno cez druhe-sladke zo slanym. Aj ked mi je uz totalne zle neviem prestat jest. Potom mam strasne vycitky. Ja uz proste nemam chut stale sa zaoberat kaloriami a neviem cim vsetkym. Ale pribrat uz nechcem NIKDY.
Uz stvrtym rokom sa liecim z bulimie, vela veci sa zmenilo k lepsiemu- zacalo sa pravidelne jest, styri rokuy nezvraciam, jem vsetko od ovocia, zeleniny po sladkosti, ci slaninu, v pravidelnych dvoj- trojhodinovych intervalov, snazim sa nebyt hladna, aby som potom nezedla celu chladnicku. Moj problem je stale pouzivanie pripravkou s karnitinom, od jedneho po tri pohare denne, ked cvicim je to pol litra pocas cvicenia. + spalovace tuku vo forme caju. Nechudnem, len mi to drzi vahu. Ak si karnitin nedam som po dvoch- troch dnoch strasne nervozna a bojim sa ze priberiem. Strach z pribratia ostal stale, pribratie pre mna stale znamena akusi formu neestetickosti, starnutia... Momentalne mam 180 cm a cca 65-66 kg. Tuzim po dietati ale s psychologom sme sa zatial rozhodli aj pre ine priciny (bulimiu mam hlavne kvoli zneuzitiu) o adopciu po uprave istych problemov. Ako sa zbavit podpornych prostriedkov ked som fakt po par dnoch bez nich nervozna.
Chcem sa opytat na prirodne prehanadla, ak chcem schudnut. smiem ich pouzivat kazdodenne a bez problemov? Nebude to mat vplyv na moje zdravie?
Mam 24 rokov mam 160cm 40kg BMI 15,6 nikdy som nemala zdravotne problemy ani s jedlom len ked som zacala mat casejsie naladove depresie z malo jedla a teraz si myslim ze mam s tym problem brala som vitaminy B12 pretoze lekary mi nechceli dat inekcie koli mojmu krvnemu obehu casto sa citim malatna a dehydrovana mohloto sposobit potrat?
Mám taký "menší" problém meriam 178 cm a mám okolo 58 kg. Viem, že na môj pomer výška-váha je to strašne málo. Nikdy som nemal pocit, že som málo zjedol ale pribrať nie a nie, ale teraz poslednou dobou to je horšie, aj som hladný, ale akonáhe začnem jesť tak som hneď plný. Neviem si s tým poradiť, strašne rád by som pribral ale potrebujem s tým aj pomôcť. Ak my môžete a viete tak mi prosím poraďte.
Mám 32 rokov a od 15 trpím anorexiou a bulímiou. Od malička som bola baculka na rozdiel od moje vychudnutej sestry a v puberte som strašne chcela aj ja byť chudá.Preto som prestala jesť. Kilá išli rýchlo dolu a to sa mi páčilo. Zruba za 1,5-2 mesiace som schudla zo 65kg na 52kg.Aby som nepribrala začala som so zvracaním. Trvá to už 16 rokov. Viem že som bulimička, dokonca som sa v 22 rokov dostala aj do nemocnice, keď som pri výške 170 cm vážila 44kg. Ale po necelých dvoch týždňoch som odtiaľ odišla.Ani tam ma nedokázali ustrážiť, aby som nešla zvracať. Teraz som už vydatá, mám 6,5 ročnú dcérku, ale s bulímiou som neprestala (dokonca ani počas tehotenstva). Neviem, čo mám, robiť. V podstate som si na každodenné zvracanie zvykla (vadí to len môjmu manželovi a rodine). Nechcem pribrať a každé jedlo a aj tekutinu musím zo seba dostať von, len aby som nemala veľké brucho a nepribrala. Momentálne som znova v štádiu chudnutia, pretože som 4kg pribrala počas tehotenstva (žiaľ potratila som). Viem že si veľmi ničím zdravie a môže to mať aj katastrofálne následky, ale do nemocnice sa mi nechce. Čo mám robiť?
Meriam 161cm a vážim 42 kg, som od 13 rokov vegetariánka, no moja strava sa mi vymkla spod kontroly a zo stravy som vylúčila na niekoľko mesiacov takmer všetko okrem jogurtov, ovocia a zeleniny, cez víkendy aj ryby a orechy. Môžem si pomôcť znovu pribrať a bojovať s týmto problémom aj sama? Bez odbornej pomoci? Ide o anorexiu? Je nutné brať injekčne B12. Aká váha by bola pre mňa optimálna a akou stravou a pohybom ju docieliť.Neviem čo a koľko by som mala toho za jeden zjesť, aby to bolo zdravé a aby som pomaly pribrala. Zároveň bez toho, aby som sa musela vzdať športu. Cvičím 4-5 krát týždenne prevažne aeróbne športy. Nechcem už svojimi výkyvmi nálad, zlosťou ubližovať najbližším a hlavne sa chcem konečne radovať zo života a tiež si upraviť menštruáciu, ktorá aj napriek tomu že užívam HAK Yadine je častestejšia, silnejšia a nepravidelná.
Mám 22 rokov, meriam 169 cm a vážim 52-53 kg. Neustále sa zaoberám svojím výzorom a pripadám si dosť tučná, najmä keď dlhšie hladím do zrkadla. Snažím sa schudnúť na 50 kg, potom by som bola spokojná Myslím že jem primerane, jem 5krát denne, ale všetci tvrdia že jem málo. Posledného pol roka zvraciam, najprv raz za týždeň, teraz aspoň raz denne, no keď sa mi zdá že som veľa zjedla tak aj trochu viac. Mne to pripadá celkom normálne, veď to nie je často a skoro vždy len večer, ale môj muž hovorí že som šibnutá, že mi trčia klúčne kosti a mám tenké ruky, a mám asi inú stavbu tela, ale že sa mi nepodarí schudnúť. Jediné čo mi pripadá nezdravé je môj terajší výzor, lebo sa mi čoraz častejšie robia malé červené bodky na tvári a na krku, a mám zranený prst lebo vracanie mi ide strašne ťažko a mám pocit že to jedlo je až niekde v mojich útrobách, tak strašne ťažko to zo mňa ide. Mám zníženú činnosť štítnej žlazy a beriem aj lieky, asi preto sa mi nedarí rýchlo chudnúť. Chcela by som len vedieť či je to so mnou naozaj v poriadku, lebo ma nebaví všetkým vysvetlovať, že som celkom normálna a že nemám žiadnu poruchu. Veď vracaním sa môj organizmus len bráni jedlu, lebo nikdy to neviem odhadnúť a ak si dám o jeden hryz viac už to potrebujem vyvracať, ak to však nevyvraciam pociťujem strašnú nervozitu a nenávidím sa.
Mam 16 rokov, 173 cm a momentálne 45 kg. Uz asi 2 roky trpím anorexiou ale rozhodla som sa konecne pribrat. Jem 6x denne(pod dohladom rodicov), mam vsak problemy s cvicením. Zvykla som si každý den cvicit aspon tristvrte hodiny. Je to normálne? Ak si nezacvičím nastanu vycitky. Myslite ze by mi nejako uškodilo ak by som prestala cvičit uplne?
Vidim ze je tu nespocetne vela problemov ohladne anorexia a bulimie. Avsak aj ja by som chcela poprosit o radu. Moja 20 rocna sestra trpi bulimiou vyse roka. Jej stav sa neustale zhorsuje a my, jej najblizsia rodina, jej nevieme pomoct. Boli sme sa poradit s psychologom no ako radu sme dostali len to, ze ju bud prehovorime na liecenie alebo sa posnazime jej pomoct sami. Avsak ona odmieta konverzaciu na tuto temu, kazdu radu berie ako utok a je skoro nedostupna. Mnozstvo vracani sa stale zvacsuje a mne ako sestre sa dokonca zdoverila ze uz parkrat pomyslela na samovrazdu. Som uplne bezradna a neviem co robit.
Mám 16 rokov, 186 cm a teraz asi 74 kg. Vazila som 77 kg, potom sa mi zazracne podarilo zhodit na 75, a odkedy trpim poruchou stravovania, skace to od cca 71 do 74 kilogramov. Problem je v tom, ze stale vidim ako vyzeram. Vydrzim nejest poriadne (nieco male zjem) 2 dni, potom sa postavim na vahu a vidim, ze mam tych 70 kilo, ktore som chcela mat na konci tyzdna, a tak zacnem jest. Vcera som bola presne v tej faze, lenze odvtedy som uz jest neprestala. A Chcem 60 kg do septembra. Viem, ze 60 kg je na taku vysku malo, dobre, stacilo by mi 63, ale viac nie. Ani by ma natrapilo, keby som mala anorexiu, keby v nej viem vydrzat. Teda trapilo, ale koli inym veciam. A cele je to chore. Padaju mi vlasy. Mavala som krasne huste vlasy a teraz hrozne plznem. Kazdy den sa divam do zrkadla a potesim sa, ked si zazriem aspon kusok rebra. Vecne pocity menejcennosi, vdaka ktorym nedokazem komunikovat.
Mám 21 rokov, od 18 trpím ppp, pričom sa u mňa vystriedala fáza anorexie, ktorá trvala zhruba rok a následne bulímia (asi 2 roky). Začala som sa liečiť iba teraz v novembri 2008. Od začiatku tejto choroby t.j. od 18tich rokov mám problémy s menštruáciou. U gynekologičky som ešte nebola. Problém je v tom, že tam nedokážem ísť. Pýtala som sa aj svojej psychiatričky čo mám robiť ak nemám menštruáciu a ona mi povedala, že mám navštíviť gynekológa, ale ja to sama naozaj nezvladnem. Preto sa chcem opýtať, či je možnosť, ak by ma hospitalizovali na psychiatrii (o čom moja doktorka už uvažovala ale zatiaľ som to odmietala), že by sa to riešilo tam, tým myslím, že by ma niekto odtiaľ zobral na všetky potrebné vyšetrenia alebo sa to takto nerieši. Prípadne ako inak by som to mala riešiť.
Chcem sa spytat ci sa nejedna o ppp ako anorexia u mojej svagrinej? bola vzdy pevnejsej postavy, ale odkedy sa prestahovali (pred 5 rokmi) stale sa snazi chudnut, je stale menej a menej, aj schudla, ale problem jej to nevyriesilo, kedze ona ma pevnejsie boky a ma to rodove. to je najvacsi problem, ze sa stale vidi ako tlsta. ma zdravotne problemy typu pichania do boku ako keby zlcnik, ale vsetky vysetrenia ma v poriadku, navstevuje aj psychologa, ale to kvoli tomu, ze je ziarliva. malo zje, byva jej zle, mava silne bolesti do oblasti akoby zlcnika, nevladze pracovat. podla mna ma priznaky anorexie, ale ja nie som lekar, len obycajny laik. mam o nu strach, aby sa jej nestalo nieco velmi zle, co by potom vsetci lutovali.
