Hraničná (emocionálne nestabilná) porucha osobnosti

Zdroj foto: Shutterstock.com

Pre vysvetľujúci kontext, ktorý sa týka psychológie osobnosti a porúch osobnosti všeobecne pozri Poruchy osobnosti.

Definícia a princíp fungovania

Emocionálne nestabilná porucha osobnosti je typická výraznými a dlhotrvajúcimi výkyvmi v oblasti prežívania emócií a správania. Veľmi často sa vyskytuje výrazná impulzivita, problém kontrolovať, usmerňovať a plánovať svoje správanie.

Pri impulzívnom type emocionálne nestabilnej poruchy osobnosti sa vyskytuje najmä problém ovládať svoje hnevlivé impulzy, čo často môže viesť k výbuchom, agresii a násilnému správaniu.

Pri hraničnom type emocionálnej nestabilnej poruchu osobnosti je v popredí striedanie silných a opačne nabitých emócií vo vzťahu k blízkym, chronické pocity prázdnoty, dlhodobá ambivalencia ohľadne seba samého, svojich emócií, plánov či preferencií. Prítomné býva zdravotne rizikové správanie – napr. striedanie sexuálnych partnerov, zneužívanie návykových látok či iné rizikové správanie (rýchla jazda autom za účelom vzrušenia a podobne). Pomerne často sa vyskytuje aj sebapoškodzovanie a rôzne suicidálne tendencie či pokusy. Podľa výskumných údajov asi 2-4% dospelých, najmä žien, môže trpieť emocionálne nestabilnou poruchou osobnosti (častejšie tzv. hraničného typu).

Príčiny vzniku poruchy

Príčiny vzniku nestabilnej poruchy osobnosti nie sú dostatočne známe (podrobnejšie pozri Rizikové faktory). Predpokladajú sa aj biologické vplyvy, vrátane zvýšeného genetického rizika pre rozvoj poruchy (asi 5x častejší výskyt tejto poruchy v blízkej rodine), aj vplyvy závažného narušenia vzťahov rodičov k dieťaťu v ranom detstve.

Príznaky

Ako pri všetkých diagnózach porúch osobnosti aj pri paranoidnej poruche osobnosti musia byť splnené všeobecné diagnostické kritériá pre poruchy osobnosti podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10): (Bližšie pozri Poruchy osobnosti)

Musí ísť o dlhodobé stavy, ktoré sa nedajú prisúdiť poškodeniu mozgu, inej psychiatrickej poruche a ktoré vyhovujú nasledovným kritériám:

• (a) výrazne disharmonické postoje a správanie, ktoré zvyčajne zahrňujú niekoľko funkčných oblastí, napr. afektivitu, vzrušivosť, kontrolu impulzivity, spôsoby vnímania, myslenia a štýl vzťahov k ostatným ľuďom,
• (b) abnormálny vzorec správania je trvalý, dlhodobý a nie je obmedzený na epizódy duševnej poruchy,
• (c) vzorec abnormálneho správania ovplyvňuje celú osobnosť a je jasne maladaptívna v širokom rozsahu osobných i sociálnych situácií,
• (d) vyššie uvedené prejavy sa vždy objavujú v priebehu detstva či dospievania a pokračujú do dospelosti,
• (e) porucha vedie k značnej osobnej nepohode, čo ale môže byť zrejmé až v neskoršom priebehu,
• (f) porucha je zvyčajne, nie vždy, spojená s významným zhoršením výkonu, ako v zamestnaní, tak aj v spoločenskej oblasti.

(podľa MKCH-10, s. 178-180, upravené)

Špecifické kritériá pre diagnózu emocionálne nestabilnej poruchy osobnosti

Ide o poruchu osobnosti, u ktorej je výrazná tendencia k impulzívnemu správaniu, bez ohľadu na uváženie následkov, spolu a afektívnou nestálosťou. Schopnosť plánovať dopredu môže byť minimálna. Výbuchy silnej zlosti môžu často viesť k násiliu či „explozívnemu správaniu“. Tieto prejavy sú ľahko vyvolateľné v prípade, keď ich iní impulzívni ľudia kritizujú alebo sa proti nim stavajú. Rozlišujú sa dve varianty: impulzívny typ a hraničný typ.

Charakteristické prejavy impulzívneho typu emocionálne nestabilnej osobnosti sú emocionálna nestálosť a impulzivita. Bežné sú výbuchy násilia alebo ohrozujúce správanie, zvlášť, ak je jedinec kritizovaný alebo v inej záťažovej situácii.

Hraničný typ emocionálne nestabilnej poruchy sa prejavuje najmä výraznou emocionálnou nestabilitou, s ktorou súvisí aj dlhodobé a závažné narušenie predstáv o sebe samom, svojich cieľoch či preferenciách, vrátane sexuálnych. Obvykle máva chronické pocity prázdnoty, náchylnosť angažovať sa v silných a nestálych vzťahoch s druhými, čo môže byť opakovaným zdrojom emocionálnych kríz spojených so snahou vyhnúť sa opustenosti rôznymi sebavražednými vyhrážkami a sebapoškodzovaním (ktoré sa môžu vyskytovať aj bez zjavných príčin).

Príklad:

Žena s diagnostikovanou emocionálne nestabilnou poruchou osobnosti – hraničný typ má v anamnéze problémový vzťah s matkou. Rodičia sa rozviedli, žila striedavo s oboma, pre časté konflikty striedala pobyty, utekala z domu, bývala u kamarátok, alebo príležitostných známostí. V minulosti sa správala promiskuitne, nadväzovala krátke známosti aj s neznámymi mužmi, príležitostne užívala rôzne drogy a alkohol, ktoré výrazne zhoršovali jej psychický stav. Mala opakované obdobia sebapoškodzovania, kedy sa rezala na rukách a trupe. V minulosti mala dlhodobejší partnerský vzťah so ženou, spätne to hodnotí ambivalentne, tvrdí, že „nie je na ženy“. Po jeho ukončení sa pokúsila o samovraždu. V súčasnosti žije v dlhodobejšom partnerskom vzťahu, z tohto vzťahu už niekoľkokrát odišla s rôznymi zdôvodneniami: „zaľúbila sa do iného muža“, „nezaslúžila si ho“, chcela žiť v náboženskej komunite a pod. V neskoršom veku trpela aj príznakmi depresie a rôznymi telesnými ťažkosťami. Pracuje skôr príležitostne.

Rizikové faktory

Asi o žiadnej poruche osobnosti neexistuje v psychologickej a psychiatrickej literatúre toľko publikácií ako o hraničnej (emocionálne nestabilnej) poruche osobnosti. Mnoho monografií sa zaoberalo teóriami príčin vzniku tejto poruchy i jej liečby. Psychoanalytické a psychodynamické prístupy predpokladali skorú poruchu vo vzťahu medzi matkou, otcom a dieťaťom. Existujú obmedzené doklady o dedičnosti niektorých znakov, ktoré môžu prispievať k vzniku tejto poruchy. Častejšie ako v priemere, sa v anamnéze osôb s hraničnou poruchou osobnosti zistila násilná, chladná a trestajúca výchova s nejednoznačným vzťahom rodičov k dieťaťu a tiež sexuálne alebo iné zneužívanie v detstve.

Diagnostika

Ako pri každej poruche osobnosti aj diagnostika poruchy emocionálnej nestabilnej poruchy osobnosti stojí na dôkladnom klinickom rozhovore s pacientom a získaní podrobnej osobnej, rodinnej a pracovnej histórie (anamnézy) nielen od samotnej osoby ale najlepšie aj od blízkych ľudí – partnera/ky, rodiny, priateľov a pod. Porucha osobnosti by nemala byť v žiadnom prípade diagnostikovaná narýchlo a len na základe jednej metódy posúdenia (napr. osobnostného dotazníka, či rozhovoru).

Anamnesticky (od pacientky aj od iných blízkych) by mali byť najneskôr od ranej puberty zrejmé základné a pretrvávajúce príznaky tejto poruchy –impulzívne a rizikové správanie, významné problémy v udržiavaní medziľudských, najmä partnerských vzťahov pre silnú emocionálnu ambivalenciu. Diagnózu hraničnej poruchy osobnosti môže následne podporiť aj rizikové a sebapoškodzujúce správanie, dlhodobé problémy s orientáciou sa v sebe a svojom smerovaní, významné problémy s plánovaním vlastného života.

Test

Existuje veľké množstvo „testov“ osobnosti (úvodzovky pri slove test uvádzame preto, že ide v skutočnosti o dotazníky, testy sa v psychologickej terminológii používajú skôr pre úlohy so správnym riešením, kde je možné človeka porovnať s nejakou normovanou vzorkou – napr. inteligenčné testy). Mnohé sú dostupné aj on-line, mnohokrát je však ich pôvod aj kvalita sporná.

Ešte viac ako v iných prípadoch je potrebné zdôrazniť, že takto získaná „diagnóza“ nemusí znamenať, že má človek poruchu osobnosti. A ako v prípade všetkých diagnóz platí: hlavným účelom diagnózy je zrozumiteľná a štandardná komunikácia medzi lekármi i ďalšími odborníkmi v oblasti zdravia, ktorá má slúžiť liečebným účelom!

Záujemcom o problematiku porúch osobnosti tiež odporúčame prečítať knihu od D. J. ROBINSONA: Poruchy osobnosti podľa DSM-IV vysvetlené. (pozri Literatúra), kde sú jednotlivé poruchy osobnosti popísané zrozumiteľne, zapamätateľne a aj vtipne.

Prevencia

Vzhľadom k nedostatočným znalostiam o príčinách a rizikových faktoroch pre vznik emocionálnej nestabilnej poruchy osobnosti je problém navrhnúť účinnú prevenciu.

Liečba

Medikamentózna liečba pacienta s emocionálne nestabilnou poruchou osobnosti je buď zameraná na zmiernenie iných psychických symptómov, ktoré vznikli vystupňovaním alebo následkom základných symptómov (napríklad depresia), alebo snahou o zníženie výkyvov nálad (podávanie liekov na stabilizáciu nálady). V prípade, že človek s takouto poruchou má záujem o zmenu svojho stavu, je možná aj psychoterapia.

Psychoterapia osôb s emocionálne nestabilnou poruchou osobnosti, najmä tzv. hraničnou poruchou osobnosti, je však veľmi náročná, často dlhodobá a s neistým výsledkom. Problémom sú charakteristické prejavy emocionálne nestabilnej poruchy osobnosti, ktoré sa prejavujú aj vo vzťahu k psychoterapeutovi. Pri hraničnom type poruchy osobnosti ide najmä o veľké emocionálne výkyvy vo vzťahu k terapeutovi – veľké zaujatie, otvorenosť a pocity vrelosti, ktoré vznikajä dosť rýchlo ale vzápätí sú vystriedané nenávisťou, odmietaním, snahami manipulovať, vyhrážaním sa, alebo zasahovaním do súkromia psychoterapeuta. Výrazné emociálne výkyvy vo vzťahoch rôznym smerom a v krátkom čase sú typickým príznakom hraničnej formy emocionálne nestabilnej poruchy osobnosti.

Tieto zmeny nastavenia vznikajú niekedy po kritickom zážitku, po odmietnutí nechať sa vlastniť či vyhovieť všetkým požiadavkám zo strany osoby s takouto poruchou. Pri impulzívnom type býva problémom konfliktnosť, citlivosť voči svojej osobe a prejavom zo strany druhých spojená s agresívnym správaním, niekedy s následnými pocitmi viny a vyhýbaním sa kontaktu. Problémy vo vzťahoch vedú aj v tejto oblasti k častým zmenám terapeutov s následným opakovaním tých istých cyklov.

Životný štýl

Životný štýl človeka s emocionálne nestabilnou poruchou osobnosti je významne ovplyvnený prejavmi tejto poruchy. Stabilizácia výrazných výkyvov v správaní i prežívaní, najmä cez dlhodobý vzťah, môže pomôcť k zlepšeniu stavu a jeho stabilite. Problémom môže byť výrazné prehodnocovanie a emočná ambivalencia človeka s emocionálne nestabilnou poruchou osobnosti, zvlášť v bližších vzťahoch.

Súvisiace ochorenia

Ako sme už spomenuli, poruchy osobnosti súvisia s vyšším rizikom vzniku iných psychických porúch. Pri emocionálne nestabilnej poruche správania, najmä hraničného typu, existuje zvýšené riziko zneužívania návykových látok, gambligu, depresívnych porúch, sebapoškodzujúceho správania a samovražedných pokusov a tiež sexuálnej prenosných ochorení.

Ako pomôcť chorému

Človek s emocionálne nestabilnou poruchou osobnosti môže nahliadať na svoje problémy a mať záujem svoju situáciu zlepšiť. Problémom je však nestabilita v týchto náhľadoch a vplyvom impulzivity aj problém s motiváciou. Pomôcť môže dlhodobé udržiavanie a rozvíjanie vzťahu s osobou s emocionálne nestabilnou poruchou osobnosti, kedy síce vyjadrujeme rešpekt a podporu ale stanovujeme aj jasné hranice a pravidlá.

Inštitúcie

Podľa potreby: psychiatrické ambulancie, ambulancie klinických psychológov a psychiatrické kliniky.

Internet

Liga za duševné zdravie - Informácie o duševnom zdraví a duševných poruchách všeobecne. Príznaky, liečba a prevencia rôznych duševných porúch. Kontakty na neziskové organizácie a pacientske združenia).

Stránka Vydavateľstva F, kde sa okrem ponuky mnohých kníh z oblasti duševného zdravia, psychológie, psychopatológie a psychiatrie nachádzajú aj voľne stiahnuteľné texty k tematike porúch osobnosti.

Literatúra:

• HERETIK, A., sr. Poruchy osobnosti. In: HERETIK, A., SR., HERETIK, A., jr. (eds). Klinická psychológia. Nové Zámky: Psychoprof, 2007. – všeobecný úvod k poruchám osobnosti, s uvedením symptómov rôznych porúch osobnosti.
• NOVÁK, T. Testy osobnosti. Prahe: Grada, 2004.
• PRAŠKO, J. A KOL. Poruchy osobnosti. Praha: Portál, 2003. Prehľadová monografia o poruchách osobnosti a ich liečbe.
• ROBINSON, D. J. Poruchy osobnosti podľa DSM-IV – vysvetlené. Trenčín: Vydavateľstvo F, 2006. Kniha čitateľná aj pre laikov, s množstvo príkladov a vtipne podaná.

Zdroje:

• HERETIK, A., sr. Poruchy osobnosti. In: HERETIK, A., SR., HERETIK, A., jr. (eds). Klinická psychológia. Nové Zámky: Psychoprof, 2007.
• MAGNAVITA, J.J. Handbook of Personality Disorders. New Jersey: Willey & Sons. 2004.
• MKCH 10. Mezinárodní klasifikace nemocí. 10. revize. Duševní poruchy a poruchy chování. Popisy klinických příznakú a diagnostická vodítka. Praha: Psychiatrické centrum. 1996.
• PRAŠKO, J. a kol. Poruchy osobnosti. Praha: Portál, 2003. Prehľadová monografia o poruchách osobnosti a ich liečbe.