Dobrý deň, ahojte.
Už pred pár mesiacmi (možno sú to aj roky) som si všimla, že moje správanie sa dosti zmenilo. Možno je to tým, že mám len 19 rokov a že som bola v puberte alebo tak.
Veľmi som sa uzavrela do seba. Mám kamarátov, nie veľa, ale mám. Chodím aj s nimi von. No všetko prežívam len vo svojom vnútri. Rodičia majú o mňa starosť. Všimli si, že som až moc veľký introvert. Som chladná, neviem dať vôbec najavo city. Na druhú stranu som obrovský cholerik a všetko ma vytočí, niekedy reagujem veľmi prehnane. Vedia, že mám svoj svet, ale nevedia, že ho mám až taký veľký. V tom svete je plno vymyslených ľudí (je tam aj moja vymyslená kamarátka). A ja som niekto iný. Beriem na seba identitu iného človeka, ktorého som si sama vysnívala. Je dokonca aj iného pohlavia. Stále som v tom svete, nechodím von. Je jedno, s kým som, vo svojom vnútri som aj tak niekto iný.
Moja osobnosť je veľmi samoničiaca sa. Stále sa mi niečo deje (väčšinou je to mojím pričinením) - úrazy a nehody. Mám nutkanie na sebapoškodzovanie, a neviem, ako dlho mu vydržím odolávať. Asi to bude aj tým, že sa moc nemám rada a chcem podvedome zo seba spraviť iného človeka - toho vysnívaného. Veľakrát rozmýšľam, ako sa porežem a niekedy rozmýšľam aj o samovražde (ale tú v týchto rokoch spáchať veru ešte nechcem).
Vyzerám dosť nápadne, každý si ma na ulici všimne. Ja tak vyzerať ale nechcem, nemám rada, keď sa po mne ľudia pozerajú. Ale neviem sa zmeniť, jednoducho sa mi to tak páči. Preto som si myslela najprv, že mám schizotypovú poruchu osobnosti.
Niekedy mám však pocit, že sa to stále zhoršuje, tak som si prečítala pár článkov o schizofrénii a urobila som si na internete pár screeningových testov (samozrejme sa testom veriť nedá, ale budiš) a vyšli mi dosť nepekné výsledky.
Niekedy v mojej izbe vídavam také podivné lietajúce objekty, také svetelné gule ako keby gule energie (a nie len v mojej izbe). Ale úprimne si myslím, že sú to duchovia. Alebo len jeden, to je už jedno. Neverím, že by som mala halucinácie. Nestáva sa mi to často, ale už sa to asi 10x stalo. Všimla som si, že ma opúšťa pamäť. Mám problém si niečo zapamätať a vôbec sa nedokážem sústrediť. Veľakrát neviem nájsť správne slovo. Alebo ho idem povedať a úplne mi vypadne, aj keď ho mám už skoro na jazyku. Potom nedopoviem celú vetu, lebo by to nemalo zmysel.
V škole sa o mne povráva, že som psychicky narušená. Podľa môjho správania a obliekania. Už aj učitelia si myslia, že som depresívna. neviem kde na to prišli.
Nikomu som o tom nehovorila, veľmi sa bojím reakcií alebo sa bojím, že moji známy tento článok objavia.
Osobne, neverím tomu, že by som mala schizofréniu, je to až veľká blbosť.
Chcem sa vás teda spýtať, čo si o tom myslíte. Možno si myslíte, že si to vymýšľam, aby som vám znepríjemnila fórum, ale nie je to pravda.
Ďakujem za reakcie, prípadné rady.
Schizotypová p. o. či už schizofrénia?
Díky za odkaz, mrknem sa tam :)
Meretseger - Myslím, že to so mnou nie je také hrozné. ja nerada chodím po doktoroch a vyšetreniach, hlavne sa nerada tepčím pomedzi ľudí (ó áno, ešte aj tá soc. fóbia dokáže znepríjemniť život).
Ja ale neviem písať humorné veci. Sú také umelé a nie sú vôbec odo mňa. Prídu mi cudzie. Preto netreba odo mňa čakať dielo, nad ktorým by ste sa chceli zasmiať heh...
Niečo z mojej tvorby (poviedky) si môžeš prečítať tu
werwolfin.blog.cz
ak by ťa zaujal blog, tak ho môžeš pochodiť, sú tam poviedky, fotografie, pár básní a nejaké blbosti z môjho života, myslím, že je to ľahko prehľadné, v menu nájdeš všetko :-)
(nechcem si tu robiť reklamu, to neberte tak!)
Jane: Vysvetlivka môjho včerajšieho príspevku: Gestaltista je terapeut, ktorý robí gestalt terapiu, tá je zameraná na prežívanie "tu a teraz", pretože ostávame v minulosti, trápime sa nad budúcnosťou a na súčasnosť kašleme:) Keď si uvedomíš, čo sa s tebou v danej chvíli deje, budeš to vedieť ovplyvniť či zmeniť, lebo ťažko zmeníš cielene dačo, čo si ani neuvedomuješ.
Písanie podporujem, sama píšem, tak viem, ako to pomáha. V depresii píšem najčastejšie paródie prekypujúce humorom, v melanchólii príšerne depresívne básne:) Mám rozpísaných pár vecí, ale pokiaľ sa dá, snažím sa vkladať do nich buď neutrálny tón, alebo humorný, pretože si myslím, že Slováci sú tak či tak dosť depresívny a pesimistický národ, tak aspoň my umelci by sme mohli pozdvihnúť ducha, nie deptať ešte viac:)
Keď budeš mať niečo dopísané a bude sa ti zdať, že je to fajn (to sa však zdá mnohým autorom, aj na ich škodu), pokojne nám niečo pošli, zhodnotíme.
Na našom webe nájdeš info. Vyhľadaj si vydavateľstvo Arkus.
Je to podla mna ventilacia velmi introvertnej povahy.
jajka001_ - Asi áno, nejaké vtipné rozprávky som nikdy nevedela napísať. Písanie pomáha pri ventilovaní emócií, dosť krát mi pomohlo.
no, asi su ti tieto temy blizke a dobre ich poznas, plus potrebujes skrz ne nieco vyriesit, co sa tyka tvojej osobnej bolesti
inak by si nad takymi vecami sa ani nezamyslala.
jajka001_ - rozmýšľala, ale na nič som neprišla. Proste, či baby, či chalani, každý má nejaký problém. V mojom veľdielu /ktoré chcem vydať knižne/ bola hlavná postava zneužívaná, týraná v škole a proste taká, teraz je zlý a preto nemá priateľov a tak.
Zas jedna baba mala problémy s alkoholom.
Chalanko v poviedke bol od narodenia veľký samotár, tiež týraný a potom bol z toho úplne psycho.
A tak rôzne. Neviem prečo. A je mi ich úprimne ľúto. Ale zmeniť sa to nedá. Je to tak. Musí to tak byť.
nerozmyslala si nad tym, preco su tyrani?
asi to uzko suvisi s tvojim realnym svetom
ja som raz videla ziveho,v sne. ale tiez nevyzeral bohviako. asi este nevynasli plastiky a prisli k nam na studijny pobyt.
J111 - založ si blog, či stránku, ja si to prečítam. Bude to zaujímavá teória.
Ja radšej nepíšem fakty, ale len svoju fantáziu čisto, ale úprimne, ľutujem ľudí v mojich poviedkach. Vždy sú týraní.
